Same Mistakes 4

3. march 2012 at 17:31 | Nia.K |  Same Mistakes



Túúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúút! -niečo zatrúbilo a mňa vyhodilo z postele. Všimla som si že už neležím v obývačke ale v izbe. Keď som si všimla plagáty na stenách, hneď som vedela kde som, otec ma v noci preniesol do Marekovej izby. Bola som unavená, vstávať sa mi nechcelo tak som sa uložila na zemi. Ani som nestihla zaspať a dvere v izbe sa rozleteli dokorán, ozvalo sa ďalšie Túúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúút!
"Budíček! Škola volá!" povedal otec a vyšiel z izby. Tá trúba či čo to bolo by prebudila aj slona. Neochotne som sa zdvihla zo zeme a vtedy sa ozvalo ďalšie Túúúúúúút! Zrejme otec budil a mojich bratov. Hodila som sa na postel a hlavu dala pod vankúš. Keď trúbenie prestalo zdvihla som sa a odkráčala na chodbu.
Po ceste som stretla Mareka "Odvezieš ma do školy?" opýtala som sa ho. Neodpovedal len prikývol. Benjamín chodí na vysokú, študuje právo. Aj keď to nie je jeho voľba, študoval tam Ryan -náš brat ktorý zomrel, no nedoštudoval a tak sa rozhodol, že to urobí za neho. Marek je spolužiak Danielle, chodia na miestnu strednú školu. Sú v poslednom ročníku a ja v prvom, no čo aspoň rok si užijem že ma niekto vozí. Na budúce už budem mať 16 a otecko mi bude musieť kupit auto. Vošla som do izby, vykonala rannú hygienu, upravila vlasy- nechala som si ich voľne spustené. Postavila som sa pred skriňu a čakala čo z ne pekné vyletí. Mám najväčšiu skriňu z celej rodiny, no nikdy tam nič dobre nenájdem. Vyhrali to obyčajné modré skiny, čierne tielko s čipkou a károvaná ružovo-sivá košeľa. Do tašky som si zbalila všetko potrebné a zišla som dolu. Všetci boli v kuchyni. Otec pil čaj a čítal noviny -nebolo ho cez ne vidno. Benjamín pil kávu- zrejme sa nevyspal a Marek si natieral maslo na zemľu. Ja som si vzala jablko.
"Oco? To čím si nás pre boha zobudil?" zazubila som sa na neho. Odkryl tvár od novín a vytiahol niečo čo vyzerala ako osviežovač vzduchu, no keď stlačil spúšť nevyšla z nej vôňa ale to debilné Túúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúút! Všetci traja sme si zakryli uši.
"Dobre dobre! My už pôjdeme!" vyhlásil Marek a vyšli sme s kuchyne. Otec prestal trúbiť a zakričal:"Ľúbim vás, decká!" prevrátila som oči a zišla do garáže. Konečne tam boli všetky tri autá, všetko bolo tak ako by malo byť.
"Harry ti už doniesol auto?" opýtala som sa brata.
"Hej, ráno mi napísal správu, že im konečne poslali autá tak mi ho doniesol." Povedal a dal mi pusu na líce, s Marekom si dali ten ich bratský pozdrav a nastúpil do auta. Ešte naposledy sme mu zakývali a už bol preč.
"Alex? Uvedomuješ si že si v papučiach?" opýtal sa ma pobavene Marek. Pozrela som si na nohy a naozaj.
"Do kelu!" povedala som a vybehla hore. Obula som si svoje obľúbené Uggs -Justin ich neznášal, ja som ho rada s nimi provokovala. Vrátila som sa za Marekom a nastúpila so auta,l naštartoval a zapol rádio.
"Šok!" povedal nejaký mužský hlas v rádiu a mňa až strhlo.
"Hollywood má nový zaľúbený párik. Včera naše zdroje nachytali mladú popovu senzáciu Justina Biebera na prechádzke so Selenou Gomez ruka v ruke. Znamená to, že tanečnicu Alexiss Pears vymenil za Selenu? Viac sa dozvieme neskôr." Povedali v rozhlase a ja som rádio musela vypnúť aby som sa nerozplakala.
"Si v pohode?" opýtal sa ma Marek. Otázka -si v pohode?-, neznášala som ju. Za deň som ju počula veľa krát. Prikývla som a nasadila si slnečné okuliare- kvôli tomu monoklu. Vyšla som z auta a ponáhľala sa za Danielle, ktorá na nás už čakala. "Lexi.." povedala mi, vedela že neznášam keď sa ma niekto opýta či som v pohode. Ona to urobila najjednoduchšie- proste ma objala. Len tak tak som sa nerozplakala. Za tie roky som sa toho veľa naučila. Ako sa pretvarovať že som šťastná, že som v pohode, ukazovať svetu falošné úsmevy- všetko. Na svoj vek, som toho vedela o živote dosť veľa. Hlavy v škole sa otáčali za mnou. U každého to bol rovnaký pohľad- zlomyseľný, nevďačný, posmešný. Vedela som presne čo si myslia.
"Ja s Daniel máme končíme okolo obeda, tak mám prísť po teba Alex?" opýtal sa Marek, keď sme sa museli rozdeliť do tried.
"Nie potrebujem byť chvíľu sama. Prejdem sa." Povedala som im a otočila sa im chrbtom. Pokračovala som vo svojej ceste do triedy. Pár kamarátov sa mi pozdravilo, no ja som bola mimo. S okuliarmi na očiach som bola ako poopici. Učitelia môjho otca poznali tak to nerozoberali. Deň sa vliekol strašne pomaly, všetky dievčatá na škole ma ohovárali, otáčali sa za mnou, mala som chuť utiecť niekam a plakať, sama, ďaleko od všetkých. Už nech je koniec.
Konečne zazvonilo na koniec poslednej ale zato nekonečnej hodiny, neverila som. Z triedy som vyšla medzi prvými, zo skrinky som si zobrala pár potrebných veci a vyšla zo školy. Na schodoch mi padol pohľad na čierny Range Rover a takmer všetky dievčatá zo školy v jeden obrovskej skupinke. No najviac tam svietila jedna hlava- tá kučeravá.
"Harry!" vzdychla som si a usmiala sa. On ma našiel očami a usmial sa na mňa. Vtedy sa všetky dievčatá otočili na mňa. Bolo mi dosť trápne, najprv Justin teraz Harry? , čo si o mne musia myslieť. No trápny pocit prešiel vtedy keď sa Harry predral davom prišiel ku mne a objal ma. V tú chvíľu mi bolo všetko jedno. Chytil ma za ruku a ja som nastúpila do auta.
"Čo tu robíš?" prekvapene som na neho pozerala.
"No.. Včera si bez vysvetlenia ušla, tak chcem vedieť dôvod. Navyše som v Kanade tretí deň a ešte som tu nič poriadne nevidel." Povedal a pozrel na mňa.
"Tak kam to bude?" opýtala som sa ho.
"Rozmýšľal som nad Niagarskými vodopádmi, no nemám navigáciu tak som si povedal, ty tu bývaš tak to tu hádam poznáš." zaškeril sa na mnňa.
"Vážení cestujúci prosím pripútajte sa! Zapnite motory a vyštartujte. Za tou hnusnou školou doprava." Povedala som a snažila sa napodobniť hlas v navigácii. Harry sa zasmial a urobil všetko ako som povedala. Celou cestou sa nám usta nezastavili, rozprávali sme sa o všetkom, atmosféra medzi nami sa po včerajšku výrazne zmenila. Poznáte ten pocit kedy človeka poznáte krátko, no zdá sa vám že ho poznáte cely život? Tak takýto pocit som mala pri Harrym. Hoci sme zablúdili, no keď sem na ten štvrtý pokus konečne trafili Harry vyhlásil: "Si príšerný navigátor! Alexiss!" povedal a ja som sa zasmiala. Vystúpila som z auta. Kým sa Harry maskoval ja som kúpila vstupenky na loď. Keď zistil čo som urobila
"Alex.." pokrútil hlavou.
"Ticho! Si tu hosť! Navyše ja som miestna mám zľavu." Povedala som a pokrčila ramenami. Tak teda sme sa vybrali na loď. Pred tým sme si však urobili spoločnú fotku. "Aha, naša prvá spoločná." Povedala som mu a ukázala na fotku. Neodpovedal len sa usmial. Pokračovali sme ku lodi, kde nám dali modré pršiplášte. "Ja si to modré na seba nedám!" rozčuľoval sa Harry. Bol zlatý keď bol nervózny. "Styles, teraz hovoríš ako namyslená hviezda! Vzchop sa!" povedala som mu a natiahla pršiplášť mu pršiplášť cez hlavu. Rukou som mu upravila vlasy "Si dokonalý." Povedala som mu a zadívala sa mu do oči. No prerušil nás môj mobil. "Čo je?" zdvihla som. Volal mi Marek. "Hej Lex? Kde si do čerta?" opýtal sa ma vystrašene. Vysvetlila som mu kde som, nech ma nečakajú neviem kedy prídem. Konečne zložil. Ja som sa naspäť otočila ku Harrymu. No tentokrát som nemala v ruke mobil ale foťák. Cvakla som Harryho "To čo?" povedal. Zasmiala som sa. Ešte sme urobili zopár spoločných fotiek, keď prišiel čas nastupovať. "Nemáš morskú nemoc?" opýtala som sa ho. Pokrútil hlavou a loď sa pohla. Voda začala striekať zo všetkých strán, porobili sme veľa bláznivých fotiek. S Harrym bolo všetko dokonalé. Na pevninu sme sa vrátili celý mokrí. "Super! Teraz sa mi stočia vlasy!" povedala som nahnevane keď som si dala pršiplášť dole. "Alex, Kučeravé sa mi páčia viac." Povedal. Vlasy ktoré mi padali do tváre mi dal za ucho jemne ma pohladil po líci, ruku si vplietol do mojich vlasov a pobozkal ma. Tento krát už v mojej mysli nebol žiadny Justin, moja hlava bola plná Harryho. Keď ma pustil zatočilo sa mi v hlave, no on ma podržal. Zasmial sa a ja spolu s nim. Začalo sa stmievať tak sme sa rozhodli že sa pôjdeme prejsť okolo vodopádoch. Tento krát už ruka v ruke, sme chodili a rozprávali sa. Harry mi kúpil horúcu čokoládu sebe samozrejme tiež. Zastavili sme sa pri zábradlí. Niagary svietili nádherne, bolo to také romantičke. "Alex? Ja viem že je to skoro, ale od prvej chvíle keď som ta uvidel pocítil som niečo čo pri žiadnej inej nie. Ja proste.." hovoril mi. Vedela som čo chce povedať, ale nevedel dať najavo svoje city. "Ľúbim ťa." Povedal nakoniec. Naklonila som sa ku nemu a pobozkala som ho. Bolo už veľa hodín tak sme sa pobrali domov. Pred domom zastavil. Ešte chvíľu sme sa rozprávali no potom som už musela isť domov. Rozlúčili sme sa a ja som vošla dnu. "Úúú, čo sa stalo ty neplačeš?" povedal Marek, keď som vošla. Urobila som na neho grimasu a vošla do obývačky, kde ma čakalo prekvapenie. "Ahoj, Alex." Povedal Scooter, a za ním sedel Justin.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Adrienne Adrienne | Web | 7. april 2012 at 0:47 | React

Prečo tu nevidím 3. časť? :O :/ .. btw krásne ! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement