Same Mistakes 32

18. april 2012 at 15:13 | Nia.K |  Same Mistakes


Dnes, mám takú divnú náladu a dôkazom toho je aj táto časť. no aj tak. I hope U´ll like it.



U Liamovej starkej sme sedeli do večera, pomaly som tam zaspávala na Justinovom ramene. Všetci sa skvele zabávali, no mňa prešla nálada. Bol asom nahnevaná, pretože sa mi nechcelo sedieť, chcela som tancovať, chodiť, skákať- no teraz môžem tak hovno. Zayn ma naložil do Harryho auta a ja som ani neviem ako zaspala na jeho ramene.

"Klop, klop." Povedal niekto, a ja som sa zobudila. Vytiahla som hlavu spopod periny a pozrela sa kto ma zobudil. "Justíín." Povedala som mu a posadila sa na posteľ. "Takže." Povedal mi a sadol si vedľa mňa na posteľ. "Je mi jasné že dnes na vozíku už nevydržíš, tak som volal doktorovi a on mi povolil aby som ťa už dnes priviezol ku nemu, že ti dá taký plastový obal na nohu aby si mohla chodiť." Vysypal hneď na mňa. "Čo ti praská?!" zakričala som a objala ho. "Ja ťa milujem!" povedala som. Chcela som sa postaviť z postele no on ma zastavil. "Ale až keď pôjdeme od doktora budeš chodiť. Je ti to jasné?" povedal mi otcovským hlasom, no na konci sa usmial. "Rozkaz šéfe." Povedala som mu. Pomohol mi posadiť sa na vozík a dotlačil ma ku skrini. "Počuj, ako si mám obliecť rifle?" opýtala som sa ho a vytiahla jedny biele. "Nejako to urobíš. Pohni si. Skôr ako sa všetci zobudia, skočíme kúpiť raňajky." Povedal a odišiel z izby. Skúmavo som si prezerala rifle a rozmýšľala ako si ich obliecť. Nejako som si ich vyhrnula, obliekla som si tričko s americkou vlajkou, čierno-bielu baseballovú bundu a vyšla som s vozíkom na chodbu. "Tak poď." Povedal mi Jus a zobral ma na ruky. Posadil ma rovno do auta a zbehol naspäť dnu po vozík. "Alex?" opýtal sa ma keď nasadol do auta. "Hm?" opýtala som sa ho a zapla rádio. "Volala mi Selena." Povedal mi. To mi stačilo. "Opováž sa čo i len s ňou stretnúť!" zahučala som na neho. "Ale Lex.." začal no skočila som mu do rečí. "Prestaň! To ti nestačilo čo urobila? Shit! Koľko šancí jej ešte chceš dať?!" ziapala som po ňom. "Veď už drž hubu!" zahučal nahlas no so smiechom. Usmiala som sa na neho a začala ho počúvať. "Pozvala ma na svoje ročné turné." Povedal mi vážne. Chcela som namietať, no prerušil ma. "Lex! Je to príležitosť! O chvíľu vyjde Belive, a potrebujem sa nejako znova vyhrabať na vrchol. Veď nič iné nerobím len sa starám o teba." Začal mi vykladať. "Počkaj, ak som ti na príťaž kľudne mi to pevec!" povedala som mu so zvýšeným hlasom. "Tak som to nemyslel, ja len že.." začal, no prerušila som ho. "Vieš čo?! Pre mňa za mňa si za ňou choď! Je mi to jedno! Ak ti nevadí čo urobila! Je to tvoja vec! Zaves ma domov, a vypadni s Londýna!" zakričala som na neho. Bolo vidno na ňom že som to prehnala ja, ale aj on. Pretože ak som tu na príťaž, že sa musí o mňa starať a zanedbáva kariéru, nech ide preč! Nepotrebujem ho tu. Zvyšok cesty sme išli mlčky, pretože sme obidvaja stratili chuť zo sebou hovoriť.

"Slečna Pearsova, vidím že ste veľmi neposedný človek." Povedal mi so smiechom doktor. Falošne som sa na neho usmiala, a on mi nasadil plastový obal na nohu. "Konečne." Povedala som a doktor so sestrou sa zasmiali. "Takže, sadru prídete dať dole o 2 mesiace.." začal no prerušila som ho. "Uhm, ja nie čom odtiaľ, nie je jedno kde si ju pôjdem dať dole?" opýtala som sa ho. Prekvapene na mňa pozrel a zapozeral sa do mojich papierov. "Och, samozrejme. Tak príjemný deň." Povedal a vyšiel z ordinácie. Jus mi podal bundu, ja som sa na neho ani neusmiala len som ju zhrabla z jeho ruky a trošku divne som kráčala naspäť ku autu. Zase sme išli mlčky, zastavil pred McDonaldom. "Ideš so mnou?" opýtal sa ma. Pokývala som hlavou, on prevrátil očami a vyšiel z auta. O necelých 10 minút sa vráti a podal mi môj obľúbený Chicken burger. Nepoďakovala som mu, len som si ho vzala a začala ho jesť.

"Lex, no tak, ja som to tak nemyslel že si mi na príťaž. Ale kvôli tebe zanedbávam svoju kariéru." Začal mi. Nevydržala som to a vybuchla. "Tak fajn! Vypadni! Vypadni z Londýna, odo mňa, bež si za ňou! Opusti ma aj ty ako všetci ostatný! Keď priletím domov zbalím si veci a odídem bývať do otcovho domu! Daj mi už pokoj! Keď som ti na príťaž!" zakričala som a vybehla z auta. "Lex, počkaj." Povedal mi a rozbehol sa za mnou. Prudko som otvorila dvere a všetci prítomný v dome sa na mňa pozreli. "Lex, ja som to tak nemyslel!" kričal mi. "Daj mi pokoj! Jus! Sám si povedal!" zakričala som a vybehla trochu ťarbavo, no predsa do svojej izby. Zamkla som dvere a zvalila sa na posteľ. Rozplakala som sa, už zase. Všetko bolo až príliš dokonalé, nemohlo to takto fungovať navždy. "Lex, otvor." Zabúchal mi na dvere Zayn. "Choď preč." Povedala som mu a hlavu si zaborila do vankúša. "No tak." Povedal Niall a znova zaklopali. Neochotne som sa postavila a podišla ku dverám. Odomkla som ich a trochu pootvorila, no oni ma vytlačili a vkĺzli do izby. "Čo chcete?" opýtala som sa ich otrávene. "Buď k nám milá, áno. Mi sme ti nič neurobili." Zahundral Niall. Zayn začal niečo vyťahovať z vrecka, keď to konečne vytiahol zbadala som obálku. "Čo je to?" opýtala som sa ich. A Sadla si do kresla. "Pomaly, najprv by si mala vedieť že Justin je preč." Povedal mi Niall. Niečo ma pichlo pri srdci, bola to bolesť so straty. Nevedela som že to zoberie tak vážne, bola som vytočená, nechcela som to tak. "A tá druhá. Harry odletel domov, vážne mu ochorela babka." Začal Niall no Zayn mu skočil do rečí. "Ale toto ti tu nechal." Povedal a podal mi tú celú vykrčenú obálku. Bez slova sa postavili, odišli z izby a zavreli dvere. "To nie." Pošepkala som a otvorila list.



Z pohľadu Harryho:



"Mami? Čo sa deje?" opýtal som sa do telefónu rozospato. Bolo len 7 hodín ráno, takto skoro mi mama ešte nikdy nezavolala. "Harry, prosím ťa prileť čo najskôr domov. Babička vážne ochorela, a nevyzerá to veľmi dobre." Hovorila mi s plačom moja mamka. "To nie." Pošepkal som si sám pre seba. "Harry prosím." Povedala mi. "Fajn, nasadnem do najbližšieho auta a prídem domov." Povedal som jej a zložil. Hneď som vytočil Paula (nášho manažéra) a zavolal mi. "Paul? Prosím ťa rezervuj mi auto. Potrebujem sa urýchlene dostať do Holmes Chapel." Vyhŕkol som na neho. "Harry, dúfam že to je nutné, lebo ak ide o nejaký malí víletik s Lex, tak si ma nepraj." Povedal mi rozospatým hlasom. "Zomiera mi babka!" zahučal som na neho. On sa zrejme spamätal. "Príde po teba vodič o pol hodinu." Povedal mi a ja som zložil. Rýchlo som si nahádzal veci do tašky a pobral sa za Alex, musel som jej to povedať. Musel som jej povedať že ju milujem, pretože neviem kedy sa znova uvidíme. "Alex?" opýtal som sa a vošiel do jej izby. No bola prázdna. Perina bola rozhádzaná a vozík nebol v izba. Počul som auto, tak som vyšiel na okno a uvidel ako Justin nasadá. Kam idú?- opýtal som sa. Sadol som si za Lexin stolík, nemohol som dopadnúť až tak zle. Hovoril som si a vytrhol som si papier s Alexinho náčrtníka. "Drahá Alex." Začal som písať. "Od chvíľu keď som ťa stratil, kvôli svojej hlúposti, nemôžem sa na seba pozrieť do zrkadla. Pri pohľade na naše spoločné fotky, na zážitky. Keď pozriem na tvoju stenu všetko mi to pripomenie leto- to najlepšie leto v mojom živote. Keď si na štedrí večer zišla po schodoch dole, uvedomil som si čo som stratil, stratil som to najlepšie, najinteligentnejšie, najúžasnejšie dievča aké kedy existovalo. Directionerky ťa doslova žerú, a dostal som nie jeden list prečo som ťa opustil. Bola chyba urobiť to čo som urobil, a nikdy v živote si to neodpustím."

Z pohľadu Alex:

"Milujem ťa, tak veľmi ťa milujem, že by som dokázal za teba aj zomrieť. Nenávidím sa zato čo som urobil, no čas nevrátim späť. Chcel by som celému svetu ukázať ako ťa milujem. No je neskoro. Zomiera mi babička, tak je mojou povinnosťou byť pri nej, pretože ju mám nenormálne rád, ona mi pomáhala so všetkým. Dúfam že sa ešte niekedy uvidíme. Nikdy na mňa nezabudni. Milujem ťa. Harry." Dočítala som so slzami v očiach. Obidvaja sú preč. Povzdychla som si a list som si založila do vrecka v rifliach. Nevedela som čo mám urobiť. Nevládala som žiť, pretože ma Harry ľúbi, a ja jeho tiež. Nevedela som ako mu to mám povedať, a keď už som bola pevne rozhodnutá že mu to poviem- je preč. Ľahla som si na posteľ, utápala som sa v slzách a pomaly zaspávala. Čo bude ďalej? Ako to zvládnem bez Justina, bez rodičov? Bratov? Ostanem už naozaj sama. Nezvládnem to- hovorila som si v duchu a nejako som zaspala.
 

6 people judged this article.

Comments

1 janka ;) janka ;) | 18. april 2012 at 16:01 | React

VY-NI-KA-JU-CE ;) och boze dievca ja to normalne zeriem :D lepsiu poviedku som vazne necitala :D a to ich citam dost :D ale tvoja je uplne najlepsia ;) ;) a Justin sa este vrati ??? dufam ze hej :D a tiez dufam ze dnes bude este aspon jeden diel :D

2 viki8 viki8 | Email | 18. april 2012 at 16:01 | React

wow :) krasna cast :)

3 stole my heart stole my heart | 18. april 2012 at 16:38 | React

krásna časť :)*

4 KačerDonald KačerDonald | 18. april 2012 at 17:09 | React

Krásne

5 *Aďka* *Aďka* | 18. april 2012 at 18:27 | React

Super, ako zakaždým. Ja len dúfam, že sa Harry s Lexi dajú dokopy, ale to už vieš. :D ;)

6 stolemyheart1 stolemyheart1 | 18. april 2012 at 18:43 | React

a kedy dáš novú :) inak úžasné ako vždy :)*

7 Nia Nia | Email | Web | 18. april 2012 at 18:50 | React

[5]: Prečo si si vymazala blog? :O !! :D a ďakujem, dajú ale nie teraz. teraz Lex bude mať od celebrít chvíľu pokoj. ale naozaj len chvíľu :D

8 lele lele | 19. april 2012 at 20:06 | React

ja som nedočkavá a teším sa na dalšiu časť lebo toto je jeden z mála blogov ktoré sú fakt dobré :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement