Same Mistakes 42

26. april 2012 at 13:49 | Nia.K |  Same Mistakes

"Lex!" vybehol z domu Chris, keď som vystúpila z auta. Rozbehla som sa ku nemu a objala som ho. "Musíme sa porozprávať." Ťahal ma dnu do domu, ešte som stihla zakývať otcovi, no Chris zabuchol dvere. "Poď hore, na záhrade sú všetci, a ja by som bol nerád keby nás niekto počul." Povedal mi. Prikývla som a pobrala sa za ním. "Tak hovor." Povedal mi a posadil sa na svoju stoličku. Ja som si sadla na posteľ, "Chcela som ťa poprosiť či by si nešiel so mnou ku môjmu gynekológovi. Musím to zistiť pred tým ako odletím." Hovorila som mu. "A čo novinári?" opýtal sa ma. Do čerta! Na

nich som úplne zabudla, "Poviem im že som bola na obyčajnej prehliadke." "A čo keď sa ťa opýtajú, prečo si nešla s Harrym?" "Tak im poviem, že musel odletieť." Pokývala som ramenami. Chris ma vyhnal z izby, pretože sa chcel prezliecť, a je hanblivý. Pobrala som sa na záhradu. "Aleeex!" zakričal na mňa z bazéna Chaz. "Ahojte." Povedala som im a sadla si na hojdačku vedľa bazéna. Cait a Ryanom, vybehli vonku a začali ma objímať. "Vlastne decká, prišla som sa s vami rozlúčiť." Povedala som im. Chaz na mňa vyvalil oči. "Christian vám to nepovedal?" opýtala som sa prekvapene. Všetci pokrútili hlavami, a ja som im začala rozprávať. "Ide o to, že otec sa chce konečne s celou rodinou usadiť. S Jane si kúpili veľký dom, a ja keďže budem študovať na Oxforde." Hovorila som im a chytila si brucho. Nikto si ma nevšimol, a tak som pokračovala. "Tak, mi tam kúpili byt. Dnes chalani aj Danny s mojimi bratmi odleteli, takže už som tu ostala len ja, otec a Jane." Dokončila som, a konečne som sa nadýchla. "Pane bože. Budeš mi tak chýbať." Hovoril mi Chaz a začal ma objímať. "Hej! Nezaduste ju!" zahučala po chvíli Chris, keď ma všetci naraz objali. "Ďakujem, Chris." Povedala som mu a on ma mňa žmurkol. "A ty kam ideš?" opýtala sa ho Cait. Uškrnul sa na ňu. "Niekam." A vyplazil jej jazyk. Postavila som sa a podišla vedľa Chrisa. "Ide so mnou do Fearlessu, rozlúčiť sa." Povedala som im. Naposledy som im zakývala a s Christianom sme nastúpili do auta.

"Čo ak sa ti to potvrdí?" opýtal sa ma, keď sme zastavili pred nemocnicou. "Ja neviem, neviem čo mám robiť." Povedala som mu. Nasadila som si okuliare, šiltovku a vyšla z auta. Kráčala som tesne za Chrisom, no aj tak som mala pocit že ma niekto sleduje. V čakárni sme sedeli asi pol hodinu. Od toho čakania, ma rozbolela hlava , no snažila som sa ostať kľudná. "Slečna Pearsova?" zavolala ma sestrička. "Konečne." Pošepkala som Chrisovi a vstala som. "Počkám ťa tu." Povedal mi. Prikývla som a vošla do ordinácie. "Alex, ako vám pomôžem?" opýtal sa ma doktor. Posadila som sa na stoličku oproti nenu, "Doktor. Myslím že som tehotná. Zajtra odchádzam do Londýna, tak som to chcela zistiť ešte pred odletom." Hovorila som mu. Zdvihol jedno obočie a zapozeral sa na mňa. "Ako ste na to prišli?" opýtal sa ma a pozrel do mojich papierov. "Stále mi je zle, každé ráno zvraciam. Mám divné chute, kombinujem kyslé uhorky v javorovom sirupe.." hovorila som mu no prerušil ma. "Urobíme vám testy a zistíme výsledky." Povedal a postavil sa. Podišiel ku jednej obrovskej skrinke s liekmi a vytiahol malú krabičku. "Skúšali ste tehotenský test?" opýtal sa ma. Pokývala som hlavou a on mi podal malú krabičku. "Tento vám na 100% povie či ste alebo nieste tehotná." Povedal mi a sestrička ma zaviedla na záchod. Po chvíli som sa vrátila späť a podala test doktorovi. "Slečna Pearsova, blahoželám o 8 a pol mesiaca vám pribudne malý potomok." Vyhlásil s úsmevom. V tom chvíli som nevedela či sa mám radovať, alebo plakať. "Slečna ste v poriadku?" opýtala sa ma sestrička. Na líci som ucítila malú slzu, postupne druhú, tretiu. V momente som si ich utrela a prikývla. Vyviedla ma z ordinácie. So slzami som sa otočila ku Chrisovi, ktorý hneď všetko pochopil. Pribehol ku mne a objal ma. V tom som sa rozplakala ešte viac. "Ja neviem čo budem robiť." Plakala som v aute. "Čo mu poviem? A.. do čerta! Poďme odtiaľto! Novinári!" zahundrala som a ukázala na partičku chlapov pred nami. Chris automaticky vyštartoval a vyšiel na diaľnicu. "A čo Oxford?" opýtal sa ma. "To je na tom to najhoršie. Asi to skončím, a prihlášku odvolám." Povedala som mu. Utrela som si slzy a začala som sa upokojovať, pretože sme už stáli pred Fearlessom.

Vošli sme dnu a cesto mu skrížil Johany, Lucin syn. "Ahoj, fešák." Povedala som mu a zdvihla ho na ruky. Vošla som s ním do telocvične kde mali hodinu moji žiaci a stými najstaršími, s ktorými som tancovala dlhé roky ja. "Ahojte." Zakričala som im cez hlasnú hudbu. "Lex!" povedali všetci naraz. Johanyho som položila na zem a Luc vypla rádio. "Prišla si sa rozlúčiť?" pribehla ku mne Ronny s Jacobom. Prikývla som a sadla si na lavičku. "Len pokračujte." Povedala som im a pozerala na ešte moju choreografiu na súťaž. Začala som spomínať, dnes tu sedím naposledy, neviem kedy sa mi podarí, znova prísť.

Pred 13 rokmi:

"Mami, ja tam nejdem!" hundrala som, mame keď ma ťahala za ruku do Fearlessu. "Lexi, zlatko nevymýšľaj." Povedala mi. Vytrhla som sa z jej pevného stisku "Ja neviem tancovať." Hovorila som jej a sadla som si s prekríženými rukami na zem. Ona si sadla vedľa mňa. "No ták, vieš tancovať. S Marekom ste tancovali skvele. A konečne sme presvedčili Mareka a Beňa aby si tu mohla chodiť s nimi." Hovorila mi. "Mamíí.." stále som hundrala, no v tom som si všimla mladú dlhovlasú hnedovlásku ako ku mne kráča s úsmevom. "Pani Pearsova?" oslovila moju mamu. Mama prikývla a tá teta sa ku mne naklonila. "Tak, ty musíš byť Alexiss." Povedala mi. "Len Lexi." Odfrkla som. Mama na mňa krivo pozrela, a ja som sa postavila zo zeme. "Tak fajn Lexi, poď ukážem ti telocvičňu." Povedala mi. Poslúchla som ju, ona ma chytila za ruku a kráčala so mnou. "Koľko máš rokov?" opýtala sa ma. "5." Povedala som jej a ona mi otvorila dvere a ja som vošla do obrovskej telocvične, ktorá bola ako z filmu. S otvorenými ústami som na ňu pozerala, a potom si si s pomedzi veľa detí všimla jednu partiu, ktorá stála úplne vzadu. Medzi nimi boli aj moji bratia, zakývala som im a oni ma zavolali ku sebe. "Toto je Lex, naša sestra." Povedal Beňo. Všetci sa na mňa usmiali. "A toto je Chris, Chaz, Ryan, Cait a Justin." Povedal mi Marek. "Ty sa voláš ako môj brat." Povedala som mu. On ma mňa žmurkol. "Ahoj som Justin." Povedal asi o 2 roky starší chlapec ako som ja. Usmiala som sa na neho a podala mu ruku.

Späť v súčasnosti:

Zasmiala som sa nad touto spomienkou, mala som 5 rokov, a práve som nastúpila do Fearlessu. Správne, tu som spoznala Justina, Chrisa, Chaza, Ryana a Cait.

Pred 4 rokmi:

"Otec! Čo to robíš!" zakričala som na neho, deň po pohrebe mojej matky a brata. Už druhý deň za sebou prišiel domov opitý. "Lex! Choď od neho!" zreval po mne Beňo. "Alex, tak strašne ma to mrzí.." začal otec, a celý opitý a smradľavý sa ku mne približoval. Cúvala som dozadu, a predo mňa sa postavil Marek. "Nechaj ju!" zahučal po ňom. Nemohla som to vydržať. Celý svet sa mi zrútil, mama je preč, Ryan tiež a ja môžem ďakovať bohu, že stále žijem. Pri pohľade na otca mi začali tiecť slzy, nevydržala som to a vybehla z domu. Vzala som si bycikel, a snažila som sa čo najskôr zmiznúť z tej prekliatej ulice. Mala som to namierené tam, kde vždy. Miesto kde sa všetko začalo, kde si chodím vybíjať zlosť. Bicykel som hodila pred dvere Fearlessu a vybehla po schodoch hore. Vyzliekla som si tričko, dala som si len lambadu a prezliekla som si rifle za tepláky. Vošla som do telocvične a zapla som na plné pesničku (http://www.youtube.com/watch?v=bYOkOE8REXU ), tancovala som ako šialená, balet, hip-hop, všetko čo mi prišlo pod ruku. Keď skončila pesnička, pristála som na zemi a rozplakala som sa. Keď mi niekto začal tlieskať. Nechápavo som zdvihla hlavu a uvidela ho. Justin po 3 rokoch, konečne prišiel domov. Zdvihla som sa a rozbehla sa ku nemu. On využil príležitosť a moje pery sa spojili s tými jeho.

Späť v súčasnosti:
"Hej, žiješ?" štuchol do mňa Chris. Zasmiala som sa "Len som spomínala." Povedala som mu a postavila som sa. "Myslím že by sme už mali ísť." Povedala som mu. On prikývol a ja som začala všetkých objímať. "Prídeme ťa navštíviť." Sľubovala mi Ronny. "S tým rátam." Povedala som jej a objala som Jacoba. "Lucy, budeš mi strašne chýbať." Povedala som jej a ona ma pevne objala. "Príď nás niekedy navštíviť." Šepkala mi do ucha. "Sľubujem." Povedala som jej a s Chrisom sme vyšli z telocvične. Chytil ma okolo krku, "Pamätáš, ako sme si hovorili že ostaneme kamaráti do smrti?" opýtala sa ma. "No?" povedala som mu. "Tak ti sľubujem že ostaneme!" vyhlásil. Dala som mu pusu na líce a nastúpili sme do auta.
 

5 people judged this article.

Comments

1 Mrs. Styles ♥ Mrs. Styles ♥ | Web | 26. april 2012 at 13:54 | React

dokonalá kapitola! :O

2 *Aďka* *Aďka* | 26. april 2012 at 14:59 | React

Krásne. :)
Som naozaj, naozaj zvedavá, ako to všetko skončí. Dúfam, že nepotratí a nezomrie, alebo niečo podobné, lebo ma...no, nebudem to tu vrámci slušnosti písať. :D
A btw: tú pesničku MILUJEM! :) <3

3 Eli Eli | 26. april 2012 at 17:17 | React

Supééér...dokonalosť toto...teším sa na ďalšiu...:)

4 lele lele | 26. april 2012 at 17:48 | React

super :)

5 KačerDonald KačerDonald | 26. april 2012 at 19:55 | React

Len tak ďalej

6 L. L. | 26. april 2012 at 23:33 | React

Klíč k přímé řeči:
Psaní přímé řeči není nijak těžké, jedná se jen o několik pravidel:
1.) Přímá řeč musí být VŽDY na novém řádku.
2.) První uvozovky jsou vždy dole, druhé nahoře.
3.) Znaménko ukončující přímou řeč se vždy píše ještě před druhými uvozovkami.
4.) Mezi ukončujícím znaménkem a druhými uvozovkami není mezera.
5.) Za druhými uvozovkami mezeru píšeme vždy.
6.) Za přímou řečí se nesmí vyskytovat znaménko.

Pozor! Nepleťte si prosím přímou řeč se slovy, které jsou psané v uvozovkách proto, že označují ve svém plném významu něco jiného nebo s citací (Posadil se tam, kde seděla ta „krysa“.).

Příklad přímé řeči:
„Dobré ráno!“ pozdravil Sirius s úsměvem.
„Dobré...“ zamručel zbytek Pobertů.
„Čím pak je to, že nehýříte elánem?“ Posadil se na volné křeslo. *
„Ale, znáš to,“ usmál se smutně James, „pořád má něco.“ **
„Lily?“
Chlapec s věčně rozčepýřenými vlasy přikývl: „Asi se na to už vykašlu.“
„Jen se nedej,“ konejšil ho Sirius. „Tohle ženský dělají vždycky!“ **

* Věta, která následuje po přímé řeči nezačíná velkým písmenem proto, že by přímá řeč končila otazníkem, ale proto, že to není věta uvozovací! Jinými slovy: Nemá s přímou řečí nic společného!
** Všimněte si, že v těchto dvou případech je uvozovací věta vložená mezi přímou řeč, ale v jednom případě končí čárkou, v druhém tečkou, OBA zápisy jsou možné!

7 Nia Nia | Email | Web | 27. april 2012 at 7:09 | React

dík za prednášku :) ale tu úvadzovka jedna hore a jedna dole nie sú :) ja si to najprv napíšem vo worde kde mi to chyby opraví, a úvodzovky su tam vždy správne. a nechce sa mi písať kažú priamu reč do nového riadku :) ja nepíšem knihu :) ale ďakujem aspoň budem vedieť keď budem písať sloh do školy :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement