Let's do this! 2

20. may 2012 at 9:22 | Nia.K |  Let's do this!
Z obeda sme sa vrátili o pol 2, dnes nám to trvalo krátko, pretože sa Cher ponáhľala za Jackom. V byte som sa pekne nudila, vzala som si notebook a vyšla s ním na väčší balkón. Vonku bola zima, obula som si Uggsy a obliekla som si hrubú väčšiu bundu. Sadla som si na stoličku do tureckého sedu a notebook som si položila na kolená. Prihlásila som sa na skype, s ktorého mi okamžite volala mamka.
"Ahoj zlatko." Pozdravila sa mi, keď sa objavila v ten bez kvalitnej webke.
"Ahoj mami." Usmiala som sa do kamery a zakývala môjmu mladšiemu 14 ročnému bratovi.
"Zase si vonku? Chceš prechladnúť?" karhala ma hneď, ešte sa nič nestalo a už to prišlo.
"Som rada že nie som doma." Uškrnula som sa na ňu.
"Buď, to už je na nevydržanie. Už nech je leto že letím za tebou." Podišiel Matúš bližšie ku kamere.
"Hej? Ty máš toľko peňazí aby si si zacvakal všetko sám?" osopila sa na neho.
"Ja mu letenku zaplatím." Obránila som ho, pred ňou. Keď telefonujem s mamou, hovoríme výlučne po slovensky, ona po anglicky nevie ani narátať. Ak mi Matt hovorí nejaké tajomstvo tak len po anglicky, je v nej dobrý, tak ako som bola ja.
"Tak to určite, žeby si mi tam zdivočel." Zahundrala mamka a my s Mattom sme sa na seba usmiali.
"Chýbate mi." Hlesla som a zapozerala sa na výhľad z balkóna.
"Aj ty nám, nemám sa s kým hádať, všade je poriadok, nikto nevrieska, je tu tak ticho." Hovorila mi mamka a upravovala Mattovi jeho dlhé vlasy.
"Už máš vlasy ako Justinko." Podrýpla som do neho. Zaškeril sa na mňa a začali sme sa rozprávať o všetko, čo sa robí na Slovenku, mamka hovorila o jej robote, Matt stále kňučal že chce ísť ku mne do Londýna.
"Takže na leto prídeš?" opýtala som sa ho, keď si mamka išla uvariť kávu.
"Hej, ale letenku mi cvakáš ty, sestrička." Zazubil sa do kamery.
"Veď ty počkaj! Budeš letieť so sliepkami!" zahundrala som a jemu zamrzol úsmev, vedel že by som toho bola schopná.
"Čo deti?" mamka sa vrátila ku nám so šálkou kávy.
"Nia? Čo plánuješ robiť dnes?" naschvál sa ma to opýtal, mamka o tom nevedela že žúrujem skoro týždeň. Mattovi som hovorila všetko a on to teraz zneužil.
"Príde Martin, urobíme si večerné kino." Rýchlo som si niečo vymyslela a pozrela sa na Londýn, neviem klamať do očí, a už vôbec nie mamke. Nič si nevšimla, no odpila si z kávy a opýtala sa ma.
"Ty a ten Martin, vy akože spolu chodíte?" Matt sa začal smiať, a ja som zdvihla jedno obočie.
"Nie, sme len kamaráti. A Matty, čo tvoja písomka s fyziky?" vrátila som mu to. Písal mi e-mail, kde mi hovoril že písali písomku a on nič nevedel. Zamrzla mi tvár a celý zbledol.
"Vy ste písali nejakú písomku?" opýtala sa ho mamka. Krivo sa na mňa pozrel do kamery
"Fakt ďakujem, Soňa!" zahundral.
"Dones žiacku!" zakričala na neho mamka a ja som sa začala smiať. Matt ju bez slova poslúchol a o chvíľu sa zjavil za ňou s tenkým zošito, alebo čo to je, ktoré spôsobuje toľko zla.
"5?!" mamke preskočil hlas o jednu oktávu a buchla ho po hlave.
"Soni, ja ti ho pošlem do Londýna, ale na vždy!" hundrala a niečo v nej čítala.
"Haha!" ironicky som sa zasmiala a Matty za ňou robil prosebné výrazy.
"Váš syn obťažoval spolužiačku nemravným správaním?" čítala a ja som vybuchla do smiechu. Hlavu si skryla do dlane a Matt prevrátil očami.
"Fajn, mami. Idem ja. Nezabi ho prosím." Povedala som jej.
"Dobre zlatko. Ahoj." Pozdravila mi a zložila hovor. Pani Hopkinsová už zvonila, tak som notebook položila na kuchynskú linku, zatvorila som balkón a rozbehla sa otvoriť.
"Hú, Sonia. Akú tu máš zimu." Vošla do vnútra.
"Prepáčte, volala som s mamkou na balkóne." Zavrela som dvere a nasledovala ju na ceste do mojej kuchyne.
"Máš to tu pekné." Pochválila ma. Usmiala som sa na ňu a postavila som vodu.
"Snažím sa, v rádiu mám skvelý plat, tak si to tu pomaličky zútulňujem." Vytiahla som zo skrinky dve šálky a naliala do nich mlieko.
"Prečo si sa sem prisťahovala?" opýtala sa ma. Na šálok som naliala čaj, položila ho pred ňu a sadla si oproti nej.
"Neviem, vždy ma to sem ťahalo. Na Slovensku nebolo pre mňa miesto. Londýn bol vždy môj sen." Hovorila som jej. "Ale nehovorme o mne, čo vy? Narodili ste sa sem?" opýtala som sa jej. Odpila si z čaju a zapozerala sa von oknom.
"Nie, narodila som sa v Nemecku, no po 2. svetovej vojne to tam bolo na nevydržanie. Tak som spolu z mužom, vtedy ešte len s priateľom ušli sem, do Londýna. Žili sme v pivnici jednej chudobnej reštaurácie, pracovali sme v nej ako čašníci, len aby sme mali čo do úst." Hovorila mi a popri tom si odchlipla s čaju. Takto sme sa spolu rozprávali dve hodiny. Keď na hodinách odbilo 7 hodín, pomaly sa začala zbierať že pôjde domov. Odprevadila som ju až ku jej bytu.
"Ďakujem Nia, za pozvanie." Poďakovala mi a odomkla dvere.
"To ja ďakujem, pani Hopkinsová." Usmiala som sa na ňu a vybehla hore späť do svojho bytu. Dala som si rýchlu sprchu, moje červené vlasy si zopla do konského chvosta, nastriekala som sa trblietavým sprejom, ktorý zvýšil moju estetiku a postavila som sa pred šatník. Nechcelo sa mi obliekať nič také famózne, tak som to zakotvila pri obyčajnom bielom tielku, úzkymi skynami, na vrch som si dala modrú vestičku, hrubú baseballovú bundu,
tenisky a presne vtedy zazvonil Martin.
"Práve včas!" povedala som mu a objala ho. Narýchlo som sa ešte pozrela do zrkadla, upravila som sa, on zatiaľ zazvonil u Cher a mohli sme vyraziť.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Kika Kika | 20. may 2012 at 10:31 | React

perfektné, už sa teším, keď sa stretnú s 1D :) začína to úžasne, nádhera :* a prosím, nepovažuj ma za idiota, ale mám jednu otázočku: čo sú to tie uggs?? už v druhej poviedke sú a ja som total mimo :D

2 KačerDonald KačerDonald | 20. may 2012 at 12:53 | React

Nech už je ráno :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement