#Swag 3

2. may 2012 at 17:49 | Nia.K |  #Swag




Dnes vám pridám ešte jednu časť z poviedky Swag :) keďže o chvíľu, teda ešte neviem kedy ale poviedka SM bude končiť, tak rozbehnem túto :) rozmýšľala som, či urobím poviedky so všetkými chalanmi :) a už mám aj nápady na ďalšie :) záleží to však od čitateľov :) tak ak poznáte niekoho kto má rád ešte okrem vás 1D, spomeňte pred nimi môj blog .) pretože prestať s písaním by bola asi chyba, baví ma to, a rozmýšľam o knihe, no mám ešte podľa mňa čas :) uvidíme čo prinesie budúcnosť :) dúfam že sa vám bude páčiť ďalšia časť :)



Prebrali ma tie hnusné slnečné lúče, ktoré sa tiahli cez kúsok odtiahnutej červenej záclony. Snažila som sa im uniknúť, no jediný spôsob bol ten, že som si vankúš dala na hlavu. Chvíľu som tak ležala, no nemohla som dýchať, tak som to vzdala, po niekoľkých minútach sa mi aj tak ozval môj otravný budík, ktorý ležal na malom nočnom stolíku. Capla som rukou po vypínači, "Kurňa!" zahundrala som keď som sa neochotne vyhrabala z postele a ako vždy som zakopla o jednu z nožiek postele. Prešla som ku oknu a prudko som rozprestrela záclony. Naskytol sa mi pohľad na malú ale útulnú štvrť, vyšla som vonku a snažila sa dýchať čerstvý vzduch, no moje ranne relaxovanie prerušil mobil, ktorý odušu vyhrával na stolíku. Zabuchla som balkónové dvere a pobrala sa ho zdvihnúť. "Dobrá ra.." začala som, no Stela, ako vždy mi skočila do rečí. "O 10 minút prídeme po teba." Povedala mi. Nečakala na moju odpoveď, pretože vedela že ju buď vyhreším, alebo odmietnem, tak zložila. Nechápavo som civela na mobil, no mala som len 10 minút tak som ho hodila naspäť na svoje miesto a vbehla do kúpeľne. Nič nové- pomyslela som si po mojom pohľade do zrkadla. Hnedé rovné vlasy- ako metla na všetky strany, tak som si zapla žehličku, mala som ich síce dokonale rovné, ale pochybujem že by som ich obyčajným hrebeňom skrotila. Umyla som si zuby, vyžehlila vlasy a postavila sa pred skriňu. Kútikom duše som sa modlila aby z nej niečo normálne vyletelo, no nič sa nestalo. Tak som sa rozhodla pre modré šortky, červené tielko a čierne sandálky. Vlasy som si napokon zviazala do voľného copu, do väčšej bielej kabelky som nahádzala potrebné veci, a z háčika, ktorý bol zavesený na dverách som si zvesila korčule na ľad. "Dirty, dirty dancer.." začula som spev z kuchyne. Musela som sa zasmiať, môj otec a Enrique spievali pesničku, otec sa hral na Ushera a Enrique bol Enrique. Všimla som si Ann, ktorá sedela za stolíkom, a dobre sa na nich zabávala. Aj ona si ma všimla a zamávala mi. "Kávu?" opýtala sa ma. Pokrútila som hlavou. "Musím už ísť." Povedala som jej. Zakývala som im a vybehla z domu, kde ma už čakali v aute Lukas so Stelou. "Čaute." Povedala som im a nasadla som na zadné sedadlo. "No ahoj." Povedal veselo Luke. Vyštartoval, dosť rýchlo sa rútil po príjazdovej ceste. "Čo chcel včera Tomas?" opýtala sa ma po chvíli Stela. "Chcel druhú šancu." Povedala som im. Luke sa so zdvihnutým obočím otočil, a Stela čakala kým dohovorím. "Ale ja som mu povedala nie." "Máš šťastie." Povedal mi Luke, vyplazila som mu jazyk a on zapol dosť nahlas rádio. "Luke? Odvezieš ma dnes po škole do FastFoodu? Mám tam stretnutie s tými chalanmi." Pýtala som sa ho, keď sme vystupovali z auta. Žmurkol na mňa. "To si píš." Povedal mi a chytil mňa aj Stelu okolo krku.

Celý deň som sedela v chládku na zimnom štadióne. O chvíľu som mala súťaž, a navyše som robila aj cheerleaderku, takže sme museli cvičiť choreografie. Luke, a ostatný chalani sú hokejisti, a o chvíľu im začína sezóna a mi na ich zápasoch nesmieme chýbať. "Celeste!" zakričal na mňa Luke. Prudko som sa otočila, neviem čo sa stalo, ale ako keby som zabudla na to že mám na sebe korčule, tak som sa vytrela na ostrý ľad. "Au!" zahundrala som a chytila si krvavé koleno. "Čo robíš?" opýtal sa ma so smiechom. Mal s toho srandu a nebol jediný. "Opláchni si to. Nechcem aby sa ti týždeň pred súťažou niečo stalo." Zahundrala trénerka Katy. Prikývla som a pomaly som odkorčuľovala ku Lukovi. "Bože, ty si nemehlo." Hovoril mi a stále sa na mne smial. "To kvôli tebe! Čo si chcel?" hučala som po ňom. "Ja len že je trištvrte na 2." Povedal ako keby sa nič nestalo. Skoro mi vyskočili oči z jamôk. "Ty si totálny idiot!" hučala som po ňom a bežala do šatne. Cestou sa mi ešte asi dva krát šmyklo, Luke dostal záchvat smiechu, a dlho trvalo kým sa z neho spamätal.
"Veď už sa nesmej!" povedala som mu a čapla som ho po hlave. Zastavil pred FastFoodom, kde ma už pri vchode čakala skupinka chalanov. "Nieže ta všetci piati naraz pretiahnu." Povedal so smiechom. Vystúpila som z auta a silno zabuchla dvere. "Hej! Pozor ja Juditu! Je to moja jediná láska!" zahundral a pohladkal volant na aute. "Kretén." Zahundrala som a s úsmevom na perách som sa pobrala ku skupinke chlapcov. "Ahojte." Povedala som, oni sa na mňa širokými úsmevmi pozreli a naraz sa pozdravili. "Tak, Cel. Toto je Harry, Louis, Liam, a Niall." Povedal mi Zayn a všetkých mi popredstavoval. "Ahojte. Rada vás spoznávam." Povedala som im. Harry sa ku mne približoval, asi ma chcel objať, no ja som ustúpila. Nechápavo na mňa pozrel. "Nerada sa objímam." Povedala som mu ospravedlňujúcim hlasom. Uškrnul sa na mňa a rýchlo podišiel ku mne. Ani som sa nestihla spamätať a už ma uväznil v jeho pevnom objatí. "Nerób!" hučala som po ňom a snažila sa od neho odtlačiť. "Harry, to stačí." Nakoniec zakročil Zayn. "Bože, Zayn. To bola sranda." Povedal na svoju obranu a žmurkol na mňa. Zagánila som sa na neho a otočila sa ku Zaynovi, ktorý stál vedľa mňa. "Kam ideme?" opýtala som sa ho. Pozrel na mňa a pokýval ramenami. "Neviem, nepoznáme to tu. Mohla by si nám niečo ukázať." Povedal mi. Prikývla som a pobrala sa s nimi poprechádzať. "Čo sa ti stalo?" opýtal sa ma, myslím že Niall a ukázal na moje rozbité koleno. "Ou, spadla som na ľade." Povedala som im. "Na ľade? Veď je leto?" prekvapene sa zapojil do konverzácie Harry. "Hej, ibaže ja som krasokorčuliarka, takže mám zimu vždy." Povedala som mu. "Krasokorčuliarka?" opýtal sa Liam. Prikývla som. "Ja sa neviem ani na kolieskové postaviť." Povedal so smiechom Zayn. "To vážne?" opýtala som sa prekvapene. Prikývol. Zastavili sme sa na zmrzlinu, ako vždy som si dala dreň, niektorý poopakovali, no kvôli Niallovi, sme museli ostať sedieť pred zmrzlinárňou, pretože si objednal toľko zmrzliny, že mu to čašníčka priniesla na obrovskej tácke. "Ten zje vždy tak veľa?" opýtala som sa a chlipla som si z drene. "Vždy? Stále." Povedal mi so smiechom Louis. "Odkiaľ vlastne ste?" opýtala som sa ich. Keď Niall konečne dojedol. "Z Londýna." Odpovedal mi Zayn, ktorý sa vždy držal po mojom boku. "To bol vždy môj sen, ísť tam." Povedala som mu. Usmial sa na mňa. Zbytok večera sme si užili naplno. Títo piati chalani, boli ako banda detí. Smiala som sa stále, cítila som sa ako keby som sa s nimi poznala celú väčnosť, boli ako ľudia z mojej partie. Hovorila som im všetko, o mojom otcovi, o matke, o Enriquem, nevadilo mi to že vedia všetko. Zayn je naozaj dosť zlatý chalan. A keď som si tak všetkých premeriavala, zistila som, že je z nich aj najkrajší. No, povedala som si žiaden chalan, tak žiaden chalan.
 

2 people judged this article.

Comments

1 naty naty | 2. may 2012 at 18:08 | React

Užasnaaaaaaaaaaaa :) fakt super pišeš :) tešim sa na dalsiu :)

2 Kika Kika | 2. may 2012 at 19:11 | React

óóóó že žiadny chalan? keď má pri sebe týchto piatich? NO WAY! dokonalé, ja len zíram ♥

3 Paťka Paťka | 2. may 2012 at 19:36 | React

Fakt nádherne píšeš :)) Teším sa na ďalšiu časť a myslím si, že bude úžasná tak ako minulé časti :)) Určite poviem o tvojom blogu svojim kamarátkam :))

4 KačeDonald KačeDonald | 2. may 2012 at 21:01 | React

Len tak ďalej.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement