New Life With Him

28. august 2012 at 10:59 | Nia.K |  JB of Fiction
Túto jednodielovku chcem venovať kamarátko Sáre :) Už bola a je spomenutá v Same Mistakes 1-2 :) aa tak isto aj tu :) Vymyslela ju ona, včera keď sme čakali na kamarátku a Sára zatiaľ hrala Angry Birds, milujeme tú hru :) :*
Sára this is ony 4U :*


Jo, jo, jo.. pozerala som na mamku, ktorej sa ústa pohybovali snáď rýchlosťou blesku. Zo zčiatku som jej životný príbeh o mne, jej rady do môjho života počúvala a v pozadí mi hrali moje obľúbené songy cez Beats slúchadlá, no prišla na rad najlepšia pesnička zo všetkých a ja som si hlasitosť zvýšila tak, že som nepočula nič, ani zvuk z cesty.. Sem tam som pozrela na mamku, ktorá stále rozprávala, asi si nevšimla že ju nepočujem a že moja hlasitosť na prehrávači stúpa na maximum.
"Hej, hej, hej!" začala mi lúskať pred očami. Slúchadlá som
si stiahla z uší a pozrela na ňu.
"Sarah, počúvala si ma?" krivo na mňa pozrela.
"Prepáč, ale keď.." ukázala som na prehrávač. Mamka prevrátila očami a opäť sa pohla auto, pretože stála na červenej. Kam vlastne idem? A prečo to všetko moja mamka robí?.. Začalo to, vlastne je to od kedy sa moji rodičia vzali. Medzi nimi nikdy nebola láska, z maminej strany možno, no s otcovej to boli vždy len peniaze. Hádali sa dokonca čo mi kúpia na Vianoce. Boli ako dve rovnaké strany magnetu, nepatrili ku sebe. A tak sa aj stalo. V mojich 12 sa rozviedli. Mama ostala v Toronte a otec sa presťahoval do New Yorku. Mama je architektka a otec právnik. Otec neniesol to, že moja mama zarába viac ako on, pritom on by v peniazoch mohol plávať. Mysleli sme si, že sme sa ho zbavili. Jeho večné zákazy, s mamou hádky.. nechýbalo nám to. Sem tam poslal nejaké peniaze, mňa si zavolal na prázdniny, no vydržala som pri ňom týždeň, NY bolo rušné mesto. Keď som skončila základnú, otec sa u nás opäť ukázal, no len preto aby ma vzal od mami do NY, kde by som začala študovať právo, mama bola proti, pretože zo mňa chcela mať architektku. 9 ročník som skončila s vyznamenaním a najlepším žiakom roku 2009. Nakoniec všetko padlo a ja som si školu vybrala sama. Zakotvila som to na obyčajnom gymnázium a až v 19, čo bolo pre mňa v tom čase dostatočne dlhá doba sa rozhodnem. No, roky ubiehali a mne sa to všetko začalo krátiť. Otec ma ku sebe volal každé prázdniny aby mi ukázal ako by som sa u neho mala, kupoval mi aj tie najväčšie somariny, ktoré som chcela. Začalo mi stúpať sebavedomie, k spolužiakom som bola čo raz odpornejšia a ku chalanom nedostupná. Páčilo sa mi to, robím to do teraz. S mamkou sme sa každý večer rozprávali o mojej vysokej škole, keď som jeden večer za ňou prišla a povedala jej:
"Mala by som dať šancu otcovi." Prekvapene na mňa pozrela, chvíľu nič nehovorila, no potom prikývla, vstala a objala ma. A teraz je to tu, sedím v aute, rozmýšľam, počúvam mamine rady, jedným uchom dnu, druhým von a rozmýšľam, čo ma čaká v New Yorku. Mama odbočila do zákruty, nad ktorou sa týčila vysoká tabuľa AirPort. Vydýchla som si a po tom čo našla prázdne miesto som vystúpila z auta. Vytiahli sme moje dva obrovské kufre, otec mi povedal že si nemám brať všetky veci, v NY mi kúpi čo budem chcieť, tak som to využila a pol skrine si nechala doma. Ja som vzala jeden a mama druhý a mlčky sme ich za sebou ťahali. Na presklených vchodových dverách som videla svoj odraz. Moja postava sa celkom dala, taká normálna. 50kg, ani veľa ani málo. Je začiatok apríla, vonku nie je najteplejšie. Mám na sebe čierne obtiahnuté legíni, v ktorých mám dobrý zadok, ako mi všetci chalani v škole hovorili, sivý hrubý sveter a na ňom károvanú košeľu. Okolo krku sivý šál a na ušiach čierne Beats. Hnedé vlasy po stranách rozhádzané, dokonale vyžehlené a na nohách obľúbené čierne supry. Môj vkus je, proste môj. Nosím len to, v čom sa cítim pohodlne a veci si výlučne musím kupovať sama.
"Zlatko, počkaj ma tu. Idem si niečo vybaviť." Ozvala sa mama za mnou. Pozrela som na ňu a ona zazerala zhnuseným pohľadom do vyzváňajúceho telefónu. Podľa toho výrazu som usúdila, že to bude 1oo% otec. Vzala som obidva kufre a našla si voľné miesto v kúte letiskovej haly. Vytiahla som si môj nový Iphone, podlizovaní darček od tatínka. Zapla som si hru, pri ktorej som strávila polku dospievania, Anrgy Birds a začala som hrať. Lietadlo mi letelo až o tri hodiny, no podľa mami sme tu museli byť skôr len odletom.
"Zlatko, prepáč mi to, ale budem musieť ísť. Niečo sa stalo." Dobehla ku mne mamka. Mobil som položila vedľa na sedačku a vstala som.
"Budeš mi chýbať." Tlačili sa jej slzy do očí a objala ma.
"Aj ty mne mami." Povedala som jej do vlasov. Dala mi pusu na líce a rýchlim krokom odkráčala von. Vzdychla som si a sadla späť na svoje miesto. Vrátila som sa k hre, no nemohla som sa sústrediť, nešlo mi to. Nevedela som trafiť nič.
"Level Failed!" oznámil mi mobil už asi po 10-tý krát.
"Kur*a!" zahundrala som.
"Nejaký problém?" prisadol si ku mne nejaký chalan. Slúchadlá vo fialovej farbe mal zavesené na krku a hrala mu z nich naplno nejaká hudba. Rovnako ako som mala ja. Premerala som si ho. Mal na hlave šiltovku Swag, čierne okuliare Ray Ban-y. čierne obtiahnuté rifle a sivú voľnejšiu bundu bez zipsu. Krivo som na neho pozrela a pokrútila hlavou. Sklopila som zrak a do očí mi padli jeho topánky, také isté ako som mala ja.
"Ukáž, ja ti to prejdem." Sadol si vedľa mňa a vzal mi mobil. Opäť som level nezvládla. Sledovala som chalana, ktorý to prešiel hneď.
"Ako si to..?" krútila som hlavou. Zasmial sa a podal mi mobil.
"Tú hru hrajem vždy. Mám všetky verzie." Vytiahol svoj Iphone a ukázal mi.
"Aj ja." Zasmiala som sa, vypla hru a ukázala mu. Zasmiali sme sa.
"Prečo máš na sebe okuliare?" chcela som mu vidieť do očí a vonku slnko nesvietilo. Bolo zamračené. Pozrel sa do zeme, chvíľu zaváhal, no nakoniec si dal dolu okuliare a pozrel na mňa a očakávaním. Nechápavo som na neho pozrela a jemu, neviem či sa mi to zdalo ale odľahlo.
"Som Justin." Podal mi ruku. Divne som sa na ňu zadívala, potom som mu pozrela do jeho hnedých očí, ktoré ma dostali a podala mu ruku.
"Sarah." Zasmiala som sa. Pri jeho dotyku som cítila motýliky v bruchu, cítila som ako mi červeň stúpa do líc, tak som ho pustila a vrátila sa k hre.
"Kam cestuješ?" opýtal sa ma a zaujato ma sledoval.
"Do New Yorku. Ty?" odtrhla som oči od mobilu a pozrela na neho.
"Tak isto." Zasmial sa.
"Tak letíš so mnou." Zasmiala som sa.
"Nie." Pripustil. Nechápala som tomu, a tak som na neho opäť pozrela.
"Ty letíš so mnou." Zasmial sa, vstal a podal mi ruku.
"Ale, mne lietadlo letí až za tri hodiny." Nechápala som, no chytila som sa jeho ruky a vstala.
"Môžeme letieť kedy chceme." Zachechtal sa, vzal mi kufre a rozbehol sa ku kontrole. Na veľký pás položil moje kufre a jeho batoh a vytiahol si pás. Urobila som to isté, no cez jeho rameno som sa pozrela na jeho priezvisko, aby som si ho našla na Facebooku. Na malom papieri v tenkej knižočke sa črtalo meno Justin Bieber a vedľa toho jeho fotka, ešte z ofinou. Stratila som reč. Len som na neho hľadela z ústami dokorán.
"Slečna, ste v poriadku?" opýtal sa ma jeden z kontrolóroch. Prikývla som a podala mu môj pas. Kým som prešla kontrolou, Justin ma už čakal s kuframi v rukách.
"Ideme?" opýtal sa ma so širokým úsmevom.
"Ty si Justin Bieber?" krivo som na neho pozrela. Prikývol a premeral si ma.
"Ty si Haterka?" vyšlo z neho.
"Také niečo." Pokývala som ramenami a on zvraštil tvár.
"Ale nie, len som od teba naposledy počula tú pesničku Baby, či ako." prešla som popri ňom, vzala mi z rúk kufre a hľadala nejakú prázdnu stoličku.
"Počkaj, predsa ťa tu nenechám." Dobehol ma.
"Prepáč, ale ja nemám záujem, aby som bola na každej titulke bulváru a aby na mňa tvoja priateľka poslala nejaké gorily, ktoré by mi vylepšili tvár." Uškrnula som sa na neho a sadla si. Stál predo mnou a pozeral mi do očí.
"So Selenou sme sa rozišli." Prehlásil napokon a sadol si vedľa mňa. Pozrela som na neho, tvár mal skrytú v dlaniach.
"Ou, to som nevedela." Ospravedlňujúcim pohľadom som na neho pozrela.
"Veď jasné. Našla si lepšieho. One Direction sú lepší ako ja. Vymakanejší, vyspelší.." hovoril to s brutálnou iróniou v hlase.
"Pozri, vieš koľko dievčat by chcelo byť teraz na mojom mieste? Alebo na mieste ako bola tá Selena?" pozrela som na neho, a on sa mi s očami vpil hlboko do tých mojich.
"Ale, ty asi nie, čo?" opýtal sa ma, po chvíli.
"Nebudem ti klamať." Uškrnula som sa na neho a on sklopil zrak.
"Robím si srandu, je to pre mňa česť sedieť tu s tebou." Zasmiala som sa a čapla ho po ramene. Vstala som a podala mu ruku.
"Tak čo? Letíme?" zasmial sa a chytil ma za ruku.
"Poďme." Vzal mi jeden kufor, chytil ma okolo krku a spoločne sme vyšli von ku lietadlu.
"To je tvoje lietadlo?" zastala som a vyvalila oči.
"Nie, to je Scooterove." Pokrútil hlavou.
"Jus, Scooter už odletel, čaká nás v New Yorku, a ty.." pribehol k nám obrovský černoch. Vždy som si predstavovala, že si raz vezmem takú gorilu za manžela aby ma chránil.
"To je kto?" premeral si ma.
"Sarah. Poletí s nami do NY. Musí ju naučiť hrať Angry Birds." Zaškeril sa na mňa. Vyplazila som na neho jazyk.
"Kenny. Teší ma." Podal mi ruku.
"Sarah." Zasmiala som sa na neho.
"Tak, decká. Nastupovať." Vystrel ruku a ukázal na vchod lietadla.
"Kenny, postaraj sa jej prosím o kufre." Poprosil ho Justin. Kenny prikývol. Justin ma chytil za ruku a rozbehli sme sa do lietadla. Celý len sme sedeli vedľa seba. On mi púšťal svoje pesničky, niektoré sa mi vážne zapáčili a hneď mi ich poslal do mobilu. Ja som mu pre zmenu hovorila prečo idem do NY, a on mi lichotil, ako je možné, že sme bývali v jednom meste Toronto a nikdy sme sa nestretli. A možno aj hej, lenže on si nevšímal mňa a ja jeho. Keď nastal čas vystupovať, zavolala som otcovi, že som tu a nech príde po mňa. Pred lietadlom sme si s Justinom vymenili čísla, nasľuboval mi že sa mi ozve kým bude v New Yorku a ja jemu keď budem v Kanade. Na rozlúčku ma objal a každý sme sa pobrali iným smerom.
Prešiel týždeň. U otca v obrovskom dome som sa celkom zabývala a páči sa mi to tu. Otec sa o mňa stará.
"As Long As You Love Me..." začal mi vyzvánať mobil. Vybehla som do izby a na display-i zbadala Justinovu fotku. Pozrela som cez okno, bol tam. Zasmiala som sa, zakývala som mu a zrušila hovor.
"Oci? Idem von!" vbehla som mu do pracovne. Dala som mu rýchlu pusu na líce a vybehla von. Justin rozhodil rukami, rozbehla som sa a skočila mu do náručia.
Zatiaľ sme kamaráti, ale kto vie.. časom budeme možno niečo viac.. ;)
 

7 people judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 28. august 2012 at 12:48 | React

wáááu, je to skvelé :D

2 Sara Sara | 28. august 2012 at 13:47 | React

Krásne :* ďakujem Džuzepa :)

3 Natal Natal | Web | 28. august 2012 at 23:59 | React

Waw:O krasna jednodielka :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement