November 2012

Dancing in The Dark #14

29. november 2012 at 21:06 | S. |  Dancing In The Dark


Sage:

Vliezla som do sprchy a nechala si po tele padať studené kvapky vody. V mysli mi hral Harryho hlas, to ako mi povedal že ma potrebuje- stále a stále dookola. Zmenilo to môj život?
"Sage?" akurát som vychádzala z kúpeľne, zabalená len v uteráku, keď cudzí hlas zaklopal na moje dvere.
"Ďalej." Osuškou som si sušila vlasy a zrak upierala na dvere. Kľučka sa pohla a predo mnou sa zjavil Max.
"Ou. Prepáč." Poznamenal. Ostal stáť ako prikovaný medzi dverami a obzeral si ma.
"Nie, to je v poriadku. Nemyslela som si, že prídete tak skoro." Osušku som prevesila cez radiátor a otočila sa ku nemu.
"No.." zatiahol. Vystrel sa a rukou si prehrabol tmavé vlasy.
"Otec ma poslal, aby som ťa niekam vzal." Povedal a zahanbene sa pozrel do zeme. Prekvapene som na neho pozrela.
"Prepáč Max, ale musím sa učiť." Kývla som hlavou na stolík plný papierov a učebníc. S pochopením prikývol a medzi nami nastalo ticho.
"Tak ti aspoň pomôžem, už keď som tu." Ozval sa po chvíli a zasmial sa na mňa. Myslela som si, že sa budem učiť s Harrym, že Maxa nejako odbijem, no nedá sa to. Čo už. Pokývala som plecami a úsmev mu opätovala. Vzala som si čisté veci a v kúpeľni som sa prezliekla do tielka a teplákov. Keď som sa vrátila do izby, Maxa som našla nad knihami. Zasmiala som sa a pridala sa k nemu.

Harry:

"Urobil som somarinu!" hundral som Liamovi, keď sme sedeli na sedačke a nezaujato sledovali televízor. Liam sa zasmial a chytil ma za plece.
"Len si sa nechal ovládnuť láskou." Zjavil sa medzi dverami Niall a uškŕňal sa na mňa. S Liamom sme okamžite vstali a vrhli na neho vražedné pohľady.
"Niall, ako si mohol!" zavrčal som na neho, no on sa stále usmieval.
"Niall." Pokojne prehovoril Liam, tiež chcel vedieť vysvetlenie.
"Chcel som ti to vrátiť." Pozrel na mňa. Nechápavo som na neho pozrel a pomaly mi dopínalo.
"Marry." Vzdychol som si, keď mi to zaplo.
"Pre boha, Niall! To bolo dávno!" zastal sa ma Liam, no Niall len mykol plecami.
"Miloval som ju." Vydýchol a ja som zaťal päste.
"Mohla tu byť s nami! Ako Eleanor a Danielle." Vybuchol.
"Zabili ju!" zvrieskol som, neovládol som sa. Niall ostal ako obarený, nevedel o tom, myslel, že sme ju tam nechali a ona dožila svoj ľudský život.
"Harry." Eleanorina postava pomaly schádzala po schodoch k nám. Bola tam s nami, jasné že bola. Bola to jej kamarátka.
"Lovci napadli tvoju rodnú dedinu, v ktorej sme sa zdržiavali, pamätáš?" začala.

1375:

"Louis! Vezmi Eleanor! Musíme odtiaľ vypadnúť!" zreval po ňom Niall. Ničomu, čo sa dialo okolo mňa som nechápal. Všetko bolo rýchle. Lovci zabíjali, upíry či ľudia, bolo im to jedno. Všade bol oheň, zápach. Obzeral som sa okolo a nemohol som uveriť, ako dedinu behom hodiny zničili.
"Louis!" dobehol som ho pred domom Eleanor. Rýchlo sme vošli dovnútra a našli El a Marry schúlené do klbka od strachu a celé sa triasli.
"El." vzdychol si Louis. Ona hneď vyskočila a hodila sa mu okolo krku.
"Harry musíme ísť." Louis ma chytil za rameno. Prikývol som na nastavil ruku.
"Marry." Vyšlo zo mňa. Ona bez váhania vyskočila a pribehla ku mne. Chytil som ju kolo pása a kráčal som s ňou z domu.
"Stojte!" stalo sa niečo, čo som ja ani Louis nečakal.
"Bežte, to zvládneme." Pošepkal Louis El a ona prikývla. Pozrela na Marry vedľa mňa. Boli pripravené utiecť, no ozval sa výstrel. Telo mi zastalo a všetko naokolo stíchlo. Vedel som, že sa dokážem rýchlo pohybovať, no bol som novorodený, prevládali vo mne ešte ľudské pocity. Náboj bol drevený kolík, ktorý bol namierený na moje srdce a obrovskou rýchlosťou sa ku mne približoval. Zavrel som oči a začul som výkrik. Marry sa hodila predo mňa, aby ma zachránila.

Now, Harry:

"Vedela dobre čo robí, vedela čo sme zač. Ona sa tak rozhodla, Niall." Prehovorila El tichým hlasom. Niall nič nehovoril, o tejto časti príbehu mu ešte nikto nepovedal, myslel si že Marry ostala tam a dožila svoj krátky ľudský život, no bolo to inak. Liam na nás pozeral s otvorenými ústami, ani on o tom nevedel. Vtedy sme po svete blúdili len ja a Louis, v Niallovej rodnej dedine sme spoznali Eleanor. V tú dobu mi bolo jedno, že som Niallovi vzal dievča jeho života, netušil som, že ďalších 600 rokov budeme spolu v klane. Preglgol som.
"Nikdy mi to neodpustíš však? Maj na mňa hnev akýkoľvek veľký, len Sage nechaj na pokoji." Prehovoril som po minútach ticha. Neodpovedal mi, len sa mi otočil chrbtom a opäť zmizol. Vzdychol som si a sadol si späť vedľa Liama.
"Túto časť príbehu som ešte nepočul." Vyvalil oči Liam a ja som sa zasmial.
"Vidíš o čo si prišiel?" štuchla do neho El a sadla si ku nám. Nastalo ticho, na dlhšiu dobu ticho.
"Musím ísť." Prerušil som pokoj a vstal som. El ma pohotovo chytila za ruku a nahlas sa zasmiala. Zažmúril som na ňu oči, pretože teraz vedela všetko, moje pomiešané city ku Sage, to čo som jej povedal. Liam sa na ňu pozrel.
"Sage." Zaškerila sa na mňa. So strachom som pozrel na Liama, čakal som, že mi to zakáže, no on vstal a chytil ma za plece.
"Bež!" so smiechom dodal a ja som sa rozbehol. Behom som tam bol rýchlejšie ako na aute. Srdce sa mi rozbúchalo, keď som uvidel jej dom a otvorený balkón.
´Takže na mňa nezabudla.´ vydýchol som si v duchu a vyskočil som na balkón. Pomaly som kráčal ku dverám, keď som začul smiech. Nazrel som cez špáru a videl som ju s nejakým tmavým chalanom, ako sa smeje a zabáva sa.
´Neveril som, že toto v mojom upírskom živote poviem, ale.. Som zlomený

Stay Strong *Pretend it's OK

28. november 2012 at 18:21 | S. |  Stay Strong


"Zayn?" opýtala som sa ho, keď sme kráčali nalepený na sebe po Toronte.
"Čo tu robíš?" pozrela som sa na neho a on sa doširoka usmial.
"Povedal som ti, že ťa budem navštevovať." Zaškeril sa a dal mi pusu na čelo.
"Nerob, všade sú novinári." Odstrčila som sa od neho.
"No a čo! Sme kamaráti!" nahlas sa zasmial a jednou rukou ma objal okolo pása, čím ma pritiahol k sebe bližšie.
"Tí najväčší." Prevrátila som očami.
"Tak, ako sa má Justin?" sadol si na lavičku v parku.
"Vždy mi píše že sa má skvele, no podľa mňa to nie je pravda. Ale neviem ako sa cíti, nevidím ho, takže to nemôžem určiť." Vyrapotala som so seba. Zayn len prikývol.
"Tak, tu bývam." Zastala som. Aby sme videli koniec budovy, Zayn sa musel prehnúť dozadu, aby ho našiel. Rozrehotala som sa a on tiež.
"Ale výťah máte." Zasmial sa, keď sme vchádzali dovnútra. Pokrútila som hlavou a privolala výťah.

"Vau!" vyšlo z neho, keď vošiel do bytu a porozhliadol sa po ňom.
"Páči sa ti?" tašky som položila na skrinku v chodbe a podišla k nemu.
"Vyzerá to dobre, ty vyzeráš byť šťastná.." zasmial sa a pozrel na mňa. Naše oči sa stretli. Prebehli iskry a odrazu som od neho nedokázala odtrhnúť oči. Tie jeho tmavé a tak dokonalé oči s hustými mihalnicami. Odkašľal si a odvrátil zrak. Odfúkla som si a sledovala ho ako si sadol na gauč. Potľapkal miesto vedľa seba, aby som si sadla.
"Tak čo? Ako chalani?" začala som. Pohodlne sme sa usadili. Zayn sledoval ten úchvatný výhľad na Toronto a ja som sledovala jeho. Mykol plecami.
"Eleanor behá všade za nami s čoho sú všetci nervózny, nenechá Louisovi ani chvíľu súkromia, no on si to nechce priznať. Harrymi naposledy došli nervy a zbalil sa na dva dni do iného hotela. Počula si o Danielle a Liamovi?" zaujato na mňa pozrel a ja som prikývla.
"Napísala mi sms-ku, ale nepovedala dôvod." Vyhľadala som vo svojom Iphone správu od Danny a ukázala ju Zaynovi. Prikývol.
"Nevydržala to. Nátlak fanúšikov, hnusné tweety na jej adresu, naše neustále hádky." Odmlčal sa.
"Zmenilo sa to, všetko sa zmenilo, keď si odišla. Harry je vždy skrentný, nikto mi nehovorí tie hlúpe vtipy" štuchol do mňa a ja som sa zaškerila.
"Nialla nebaví jesť, normálne že nechce, pretože nikto nemá náladu na to jeho kňučanie že je hladný." Vysvetlil mi a opäť sa pozrel na Toronto.
"A čo ty?" všetkých spomenul, len seba vynechal. Preglgol. Ako keby nad niečím uvažoval a nevedel či to má povedať, alebo nie. Pozrel na mňa.
"Ja? Ja som sa zaľúbil." Povedal a mne vyschlo v krku.
"Vieš kapela Little Mix?" opýtal sa ma. Nemohla som sa na neho pozrieť, tak som hypnotizovala podlahu.
"Boli vaše pred skokanky na turné." Prikývla som.
"Perrie, je tak úžasná. Pomáha nám, snaží sa, aby sme mali dobrú náladu, ona aj dievčatá." Povedal s úsmevom.
"Takže, niečo ako náhrada za mňa?" ironicky som poznamenala a vstala z gauča. Odkráčala som do kuchyne, kde som otvorila chladničku. Najlepšie na smútok, je zjesť niečo. Vytiahla som nutelu a ako som zatvárala dvere, Zayn sa postavil za mňa.
"Nie, za teba neexistuje náhrada." Pošepkal mi. Odfrkla som.
"Hej, Cassie." Chytil ma za ruku a stočil ma ku sebe.
"Čo?" doslova som na neho vypľula.
"Pozri sa na mňa." Chytil ma za bradu a donútil ma, aby som na neho pozrela. Naše pohľady sa stretli. Zayn zrejme zabudol, čo chcel povedať, pretože len otvoril ústa, no žiaden zvuk. Čakala som niečo, no nič.
"Zayn." Pošepkala som. Pokrútil hlavou, no nepustil ma.
"Musím ísť na záchod." Povedala som, hneď to prvé čo mi padlo na rozum a on ma pustil. Spojil obočie a sklonil zrak k zemi. Zamkla som sa v kúpeľni a sadla si na vaňu. Pravidelne som dýchala a stravovala, všetko čo mi povedal.
´Louis sa s Eleanor rozísť nechce, Harry a Niall majú za mňa náhradu, Liam je zničený z rozchodu, Danielle zmizla a Zayn? Zayn sa zamilova, ale nie do mňa. Och Cassie. Čo teraz?´ vstala som a pozrela sa do zrkadla. Utrela som si slzy, opláchla tvár a akože spláchla záchod. Nahodila som úsmev a vyšla von z kúpeľne.
"Všetko Okej?" opýtal sa ma. Našla som ho stáť pri zárubni. Prikývla som a nejako sa zasmiala.

Dancing in The Dark #13

27. november 2012 at 17:19 | S. |  Dancing In The Dark


"Harry, ako to myslíš?" vyvalila som na neho oči. Zasmial sa. Bol zvláštny.
"Nechaj si v noci otvorený balkón." Povedal a už ho nebolo. Nechápala som tomu, no keď som sa otočila, niekoľko metrov predo mnou stál otec. Preglgla som a pozrela na kostolnú vežu. Hodiny ukazovali niečo po 1 hodine a ja som podľa rozvrhu mala prísť domov až o pol 3. Zatajila som dych a kráčala mu oproti. Akurát bol ponorený do vážnej konverzácie so susedom, keď som sa ozvala ja.
"Ahoj oci." Jemne som sa na neho usmiala a žmolila vrecká na rifliach.
"Sage?" prekvapene sa ku mne otočil.
"Čo tu robíš? Nemala si končiť až niekedy o 3?" pristúpil o krok bližšie ku mne a dal mi jemnú pusu na líce.
"Áno, no. Skončilo nám skôr, učitelia posledných dvoch hodín neboli v škole." Mykla som plecami a pozrela sa inam. Chápavo prikývol a otočil sa späť ku susedovi. Neviem či som slepá, ale nikdy som si ho tu nevšimla.
"John, chcem ti predstaviť moju dcéru Sage." Zasmial sa a pozrel na pána. Premeral si ma od hlavy až po päty, nakoniec sa usmial.
"Vyzeráš byť taká istá stará ako môj syn." Prehovoril a podával mi ruku. Prekvapene som pozrela na otca a on s úsmevom prikývol.
"Maaax!" otočil hlavou a zakričal smerom do vnútra cez otvorené vchodové dvere. Zdvihla som jedno obočie a čakala, čo za človeka sa tam objaví. Preglgla som, keď som zbadala vysokého tmavého chalana, len v šortkách s vyrysovaným telom. Jeho oči boli tmavé, ako keď sa chalani nahnevajú.
"Čo?" drzo sa opýtal svojho otca, no pri pohľade na mňa zmĺkol. Cítila som červeň do líc, sklonila som pohľad k zemi.
"Max, toto je Sage. Dcéra reverenda." Ukázal na mňa a potom na otca. Zdvihla som hlavu a pozrela sa na Johna. Usmieval sa na mňa, rovnako ako otec.
"S Maxom môžete byť kamaráti. Aj tak žiadny..." vedela som čo chcel povedať no prerušila som ho.
"Oci, ja kamarátov mám." Krútila som hlavou a on na mňa vyvalene pozrel.
"Ou." To bola jeho celá odpoveď.
"Aj tak, to je jedno. Večer k nám John príde sledovať zápas. Môžete si s Maxom niekam vyraziť." Navrhol a pozrel na Maxa, ktorý ma stále pozoroval. Harry povedal, že si mám otvoriť balkón, nepovedal kedy, no aj tak.
"Mám sa veľa učiť." Vyhovárala som sa.
"Decká vo vašom veku sa veľmi učiť nechcú." Škeril sa na mňa John.
"No, ale Sage je výnimka." Objal ma kolo pása otec.
"Ja som bola vždy iná." Zahundrala som si popod nos. Otec si to nevšimol, tak isto ani John, len Max sa zasmial. Pozrela som na neho a naše pohľady sa stretli.
"Oci." Prehovorila som a donucovala som sa odtrhnúť pohľad s Maxa.
"Poďme už." Pozrela som na neho a prikývol.
"Večer John." Pozdravil ich otec, schytil ma za ruku a odkráčali sme do domu.

"Nevedel som že máš kamarátov." Prehovoril, keď som sa vyzúvala. Prevkapene som na neho pozrela.
"Oci, nemusím navždy ostať samotár." Zasmiala som sa a prešla popri ňom ku schodisku.
"Večer ale nemáš plán?" chytil mi ruku, ktorou som sa opierala o schody a pozrel na mňa. Pokrútila som hlavou a on ma pustil.
"A Sage?" v polke schodiska ma naposledy zastavil. Nezaujato som sa otočila a pozrela na neho.
"Dúfam, že ma s kamarátmi zoznámiš." Žmurkol na mňa a pobral sa do obývačky.
"Iste." Pošepkala som si sama pre seba. Vyšla som po schodoch do izby a zvalila som sa na posteľ. Ešte raz som si premietla dnešný celý deň, tomu koncu som nemohla veriť, no dnes sa uvidí. Otvorila som balkón už teraz, aby som nezabudla. So skrine som vytiahla čisté veci a vošla do kúpeľne.

Z pohľadu Maxa:

"Mal si pravdu." Oprel som sa o zárubňu a sledoval som otca ako zatvára vchodové dvere. Prekvapene sa ku mne otočil, nechápal na čo narážam.
"V meste sú upíry." Oboznámil som ho a jemu sa zreničky rozšírili.

Dancing in The Dark #12

27. november 2012 at 11:03 | S. |  Dancing In The Dark

"Nerob to Niall." V kúsku srdca som našla odvahu, ten zbytok, ktorý ma opustil, no predsa tu niečo nechal. Hneď som ju využila. Niall na mňa prekvapene pozrel a trochu sa vzdialil, čím znásobil ťah rukou na mojich vlasoch.
"Viem ako sa cítiš. Prekonával si to roky.." prerušil ma.
"Nemohol som sa na neho pozerať. Odišiel som." Pokrútil hlavou.
"Presne. A ty chceš aby Harry urobil to isté? Odíde.. aj keď nechápem prečo, pretože z jeho správania je mi jasné, že som pre neho nikto." Mykla som plecom a pozrela sa na Nialla.
"Niall." Prosebne som na neho pozrela, rovno do očí. Jemu sa do nich pomaly vracala modrá farba. Aj keď bol, aký bol. V očiach mal niečo úplné iné. Pustil ma a sadol si oproti mne. Chytila som sa za hlavu a zavrela som oči, aby som potlačila bolesť.
"Od kedy si vstúpila do našich životov, všetko sa mení." Pripustil a zapozeral sa do zeme. Nechápala som, tak som čakala kým dopovie. Už otvoril ústa, keď mu zazvonil mobil. Zdvihla som obočie a videla, ako mu oči stmavli, keď sa pozrel na display.
"Čo chceš." Vstal.
"A čo?" syčal do telefónu.
"Možno." Mykol plecami a otočil sa odo mňa. Po chvíli prudko zložil a mobil odložil do vačku.
"Kto to bol?" vstala som a pozrela sa na neho.
"Nikto podstatný." Otočil sa a podišiel ku mne.
"Mala by si odísť. Zmiznúť nám zo života, vypadnúť. Nikto ťa tu nevolala. Kvôli tebe sa tu prisťahoval reverend. Kvôli tebe sme sa museli začať kontrolovať!" syčal a približoval sa ku mne. Slzy mi začali stekať po tvári. Nevedela som, čo urobiť. Má pravdu. Je to všetko moja vina. Vzdychla som si, keď ma chytil za bradu a donútil ma aby som sa mu pozrela do očí.
"Pusti ju!" zreval niekto a Niall bol v momente na opačnej strane čistinky v lese otrepaný o strom. Ťažko som dýchala a klipkala očami.
"Už je dobre." Prudko ma postavila Eleanor a začala ma objímať. Celá som sa triasla, nemohla so sa nadýchnuť.
"Ešte raz sa jej dotkneš." Sledovala som Harryho ako Nialla chytil pod krk a zdvihol ho do vzduchu.
"A čo? Kvôli človeku ma zabiješ? Odvrhneš ma s klanu?" žmúril na mňa očami a Harrymu pľul do tváre. Harry zastal. Položil Nialla na zem a otočil sa ku mne a k Eleanor. Nevedel čo má robiť, no vedel že má Niall pravdu.
"Mala by som odísť." So zachrípnutým hlasom som pošepkala. Eleanor na mňa prekvapene pozrela, nevšímala som si ju. Sledovala som len Harryho.
"Je to hlúposť, aby som vám pomáhala. Otec na to môže prísť ešte skôr, keď sa budem zdržiavať s vami." Vyslobodila som sa s Eleanorineho objatia a pristúpila som o krok bližšie k Harrymu a Niallovi. Harryho oči sa pri pohľade do tých mojich zmenili. Pozerali na mňa tie jeho nádherné zelené oči, v ktorých bol náznak súcitu a smútku. Vedela som, že si to nahovára, no chcela som aby to bolo tak.
"Odvez ma domov Harry a ja sľubujem, že ma už nikdy nestretnete." Prosebne som na neho pozrela. Všetci stáli nehybne a sledovali ma. Mala som pocit že nedýchajú.
"Urob ako ti káže." Prikývla El, a už stála pri Niallovi.
"A ty, pane. Teba čaká výsluch a trest." Prísne pozrela na Nialla, ktorý prevrátil očami a zmizol. Harry ma sledoval, no potom sa pustil do kroku, obišiel ma a ja som za ním kráčala k jeho autu. Celý čas mlčal, zvieral volant na aute a sledoval cestu.
"Harry?" ozvala som sa, keď zastal o ulicu ďalej. Prikývol na znak, že ma počuje no nepozrel na mňa.
"Si v poriadku?" hlúpa otázka, hneď som ju oľutovala. Odfrkol.
"Prečo by som nemal." Mykol plecami. Prikývla som, nadýchla som sa a vystúpila z auta. Takto si ho zapamätám, bez citu. Jeho zelené oči, bez náznaku emócii. Telo, vždy napäté. Nechcem, no musím ísť. Zabuchla som dvere na aute, ani som sa na neho nepozrela. Potláčala som slzy, ktoré mi aj tak stekali po lícach. Ešte dnes sa zbalím a odídem. Pri otcovi si niečo vymyslím, no som dospelá, plnoletá, už si môžem robiť čo chcem, aj keď šanca že mi to dovolí je nulová, no nemám na výber.
"Sage." Začula som svoje meno. S nádejou som sa otočila a moje oči spadli do Harryho. Utrel mi slzy a objal ma. Počkať! On ma objal!
"Neodchádzaj." Pošepkal mi do vlasov. Preglgla som, nevedela som, či je to sen, znova sa preberiem v tom najlepšom, no jeho ruky som cítila na sebe. Odtiahla som sa a pozrela na neho.
"Prečo?" so zachrípnutým hlasom som prehovorila.
"Potrebujem ťa." Sklonil zrak k zemi. V bruchu som mala výbuch motýľov, v hlave krik a srdce sa naplno rozbúchalo.

Stay Strong *Surprise!

25. november 2012 at 16:44 | S. |  Stay Strong

O tri mesiace

´Pane bože!´ vystrelo ma z postele a utekala som na záchod. Fajn, toto mi už začína liezť na nervy. Každé ráno to isté. Spláchla som a oprela sa o záchod. Nohy si skrčila a zamyslela som sa. Po chvíli, keď som bola schopná vstať, som sa otočila do zrkadla a sledovala zväčšené brucho. Rok makáš na sebe, a potom ti to, to malé v tebe zničí- zasmiala som sa a opláchla si ústa.
Justin lieta po Amerike, decká chodia na vysoké, pomaly nemôžem chodiť vonku, pretože sú novinári všade- fajn. Vzdychla som si a usadila sa na barovú stoličku za kuchynský pult.
"A teraz čo?" rečnícka otázka. Pozrela som na svoje brucho, v skrini by sa niečo mohlo nájsť, čo mi ho zakryje. Vstala som, v šatníku si vytiahla fialové šaty. Je jar, príroda sa prebúdza, Toronto sa otepľuje. Na vrch som si dala čierny plášť, vysoké čižmy na opätku, vlasy som si vyčesala do drdola a okolo krku si obmotala veľkú sivú šatku. Špirála, make-up. S pultu som schmatla mobil, aby som nezmeškala žiadnu novú správu od Justina, peňaženku do kabelky, zamkla som a vyrazila do ulíc. Slnko mi svietilo do tváre, tak som vyhrabala svoje pilotky a pomalou chôdzou som kráčala v dave ľudí na ulici. Sem tam nejaký fotograf, fanúšičky, aj keď nechápem prečo, nie som žiadna hviezda, no s Justinom máme rovnaké priezvisko a podobný rukopis. V Hard Rock caffé som si objednala kávu so sebou a mafínu. Zastavila som sa v parku a tam si ju pokojne vypila a zjedla zákusok. Z tašky som vytiahla mobil a sledovala čo je nové. Pípla mi sms.
´Oakland! Bože, to je mesto. Chýbaš mi. Nemôžem sa dočkať na koncert vo Vancouvery, posielam ti VIP lístok. Love you, J.´ zasmiala som sa. Bola som prekvapená, že koncert bude aj v Kanade, ten chalan je hotový boh! To ako sa správa ku fanúšičkám, ako je stále verný Selene, aj keď ktovie, čo robí ona. som pyšná na to, že som jeho sestra. Niekedy, je to bez neho ťažké, hlavne teraz. Nemám tu nikoho, áno otec mama, no tí majú svoj život. Otec pracuje, mama ma doma malého Jaxona, Jazzy, lieta za Justinom na koncerty. Je to jeho život, jeho voľba. Všetci ho podporujeme, milujeme ho. Je to náš malý Džudžu. S tej prezývke som sa schuti zasmiala. Pamätám si, ako ho tak otec nazval, keď sme boli mladší. Išiel mu oči vyškrabať, pretože v ten deň boli u nás všetci. Zdvihla som hlavu a poobzerala sa dookola. Bolo pekné, vidieť, ako sa príroda skrášľuje. Vstala som a kelímok odhodila do koša.
´Nákupy.´ blyslo mi v hlave a tak som sa opäť potulovala po uliciach plných ľudí.
Akurát som vychádzala z Old Navy, keď mi zazvonil mobil. Spanikárila som a začala sa hrabať v taške.
"Dočerta!" nahlas som zahundrala, keď zvonenie prestalo, no moja záchrana bola, že opäť začal zvoniť. Preglgla som, keď som zbadala meno na display.
"Ahoj." Povedala som do telefónu a neviem prečo, ale na tvári sa mi zjavil úsmev.
"Ahoj." Bolo dobré počuť jeho hlas, opäť. Srdce sa mi rozbúchalo, snažila som sa, aby som sa nesklepala na zem, tak som pomaly kráčala.
"Ako sa máš?" opýtal sa ma po malej pauze.
"Opustene. Ty?" odfrkla som a zasmiala sa.
"Rovnako." Pripustil. "Teraz máme s chalanmi voľno, tak sme rozlietaný u svojich rodičov."
"Aha." Prikývla som.
"Čo robíš?" začula som v jeho pozadí hluk z ulice.
"Som v meste, potrebovala som nejaké veci, ktoré ma zakryjú." Zasmial sa na tom.
"V ktorom si mesiaci?" opýtal sa pomedzi smiech. Zaškerila som sa.
"Pomaly v 4." Prevrátila som očami, keď som zbadala, ako ma jeden z fotografov fotí.
"Cassie?" ozval sa vážnym hlasom, ako keby sa niečo stalo.
"Zayn?" zastala som.
"Otoč sa." Vážne povedal. Nechápala som tomu, tak som urobila ako chcel. Pomaly som sa otočila a na konci chodníka, kúsok odo mňa som ho uvidela. Chvíľu sme stáli, dívali sa na seba a nevedeli čo povedať.
´Zvláštne.´ pomyslela som si. Zložila som telefón a rozbehla sa so smiechom ku nemu. Vybral sa mi naproti a keď sme sa stretli, pevne ma objal a zatočil vo vzduchu. Pritisol ma k seba čo najviac ako sa dalo a ja som si priala, aby ma už nikdy nepustil.
Plakala som, no tento krát od šťastia

Stay Strong *Ist time to say Goodbye, Bro

24. november 2012 at 10:18 | S. |  Stay Strong

"Oci!" vykríkla som, keď sa obrátil a vyšiel z telocvične. Narýchlo som vybozkávala Jazzy a Jaxona a utekala za ním. Našla som ho sedieť v prednom salóniku. Hlavu mal zloženú v dlaniach a snažil sa pravidelne dýchať.
"Ocko." Sadla som si na operadlo kresla, vedľa neho a objala ho.
"Cassie, ako sa to mohlo stať?" pozrel na mňa so slzami v očiach. Mlčala som.
"Nikdy som nechcel, aby si skončila tak, ako ja a tvoja mama.." začal, no prerušila som ho.
"Som o dva roky staršia, ako keď mala mama mňa, dokážem sa o seba postarať sama." Krútila som hlavou.
"Sama?" zopakoval a ja som prikývla.
"Cassie, kto je otcom?" prudko vstal a prešiel sa o dva kroky dopredu. Otočil sa ku mne a sledoval ma.
"Louis?" odpovedal za mňa. Prikývla som a on zaťal päste.
"Kde je?" zaťal zuby.
"V Londýne." Pripustila som a skĺzla do kresla.
"A ty si prečo doma?" nechápal.
"On ma nechal. Opustil ma." Potiahla som sopeľ a utrela si stekajúce slzy.
"Vie o tom že si tehotná?" pokrútila som hlavou.
"Cassandra! Ako si to mohla dopustiť!" vyštekol na mňa. Prekvapene som na neho pozrela. Tak, takúto reakciu som vážne nečakala.
"Tak počúvaj!" pozbierala som zbytky síl, zaťala päste a postavila sa.
"Nie som ako ty a mama! Som v tom sama! Áno ale mám rodinu! Kamarátov. Nepotrebujem niekoho pri sebe, kto ma zo dňa na deň opustí! Ak sa ti nepáči moje rozhodnutie, o tom, že sa Louis o tom nedozvie, prosím! To už nie je moja vec!" kričala som na neho cez slzy. Zachovával si neutrálnu tvár, no videla som slzu, jednu ale obrovskú. Potiahla som sopeľ a utiekla preč.

O dva týždne:

Po hádke s otcom som sa mu neozvala. Nech odo mňa nečaká ospravedlnenie, je to moja vec čo robím, nie jeho. Hovorila som si v mysli, keď do mňa niečo stuchlo a prinútilo ma to, posunúť sa na kraj postele.
"Justin." Hundrala som, keď sa rozvalil na celú posteľ a ja som sa musela krčiť na kraji.
"Jus!" prudko som sa posadila, keď jeho ruka dopadla na moje líce. Vražedne som pozrela na jeho chrbát a počula ako sa smeje. Skočila som na neho a on zastonal.
"Dobre, toto bolo moc." Poznamenal a prevalil sa na mňa. Začala som ho fackovať, pretože ma začal štekliť.
"Mier! Mier! Biela vlajka!" kričala som v kŕčoch smiechu. Justin sa víťazoslávne usmial a zliezol zo mňa. Sledovala som, ako vyšiel z izby a nechal otvorené dvere. Dva týždne s ním, non stop. Ten chalan mi bude chýbať, opäť nebudeme spolu. Vzdychla som si a vyskočila z postele. Dnes mu začína pol ročné turné, čo znamená, keď sa vráti, budem ako chodiace kinder vajco. Zasmiala som sa sama pre seba a pozrela sa do zrkadla. Otočila som sa bokom a vyhrnula si sivé tielko, aby som videla na brucho. Zatiaľ žiadne zmeny. Vzdychla som si a vlasy si zopla do drdola. Na kefku som naniesla pastu a začala si umývať zuby. Keď som sa pozrela do zrkadla, všimla som si Justina, ktorý stál opretý o zárubňu a ktovie ako dlho ma zamyslene pozoroval.
"Čo je?" s kefkou v ústach som poznamenala a opľula si čisté Justinom vyleštené nové zrkadlo. Pred asi týždňom a pol ma so Scooterom a Kennym vysťahoval do nového bytu. Od vtedy sa od tadiaľ ani nepohol. Okrem toho, že sem tam šiel za Selenou, ktorá tu mala zákaz čo i len vydýchnuť, a do telocvične. Všetky choreografie sa stihli nacvičiť včas. Fredo chválil moju pomoc.
"Rozmýšľam." Justin ma vyrušil zo zamyslenia a podišiel ku druhému umývadlu. Spýtavo som na neho pozrela a umyla si tvár.
"Si úžasná. Vieš o tom?" oprel sa rukami o pult a pozrel na mňa do zrkadla. Prekvapene som zdvihla hlavu a pozrela na neho.
"A to už prečo?"
"Všetko zvládaš sama, alebo sa tak tváriš. Ak by som bol na Louisovom mieste ja, nikdy by som nedopustil aby sa také niečo stalo. Uvedomuješ si, ako sa bude cítiť keď ťa uvidí s dieťaťom?" opäť nahodil vyčítavý pohľad, no ja som mykla plecami.
"Bude to veľmi komické." Zaškerila som sa na neho a dala mu pusu na líce. Zbalili sme sa, po ceste sme si kúpili raňajky a odviezli sa autom pred telocvičňu, kde na nás už všetci čakala. Justinov koncert je v Arizone, čo je od Toronta dosť ďaleko, takže musia vyraziť skoro.
"Ahojte." Pribehol ku nám Chris s Jazzy na pleciach. Zasmiala som sa a vzala si ju ku sebe. Justin sa zvítal s Chrisom a predrali sme sa davom novinárov do budovy.
"Boha s nimi!" hundral Justin a keď zatváral dvere. Zasmiala som sa a Jazzy položila na zem.
"Pripravený." Podišla medzi nás mama. Justin prikývol a dal jej pusu na líce.
"Justin." Začula som ten hlúpy hlas, okamžite som vedela komu patrí a nebola som jediná. Otočila som sa za hlasom a uvidela ju stáť s kufrom a usmievať sa ako slniečko. Prevrátila som očami a venovala sa Jazzy a Jaxonovi.
"Justin, musíme vyraziť." Vbehol k nám Scoot a za ním otec. Preglgla som, keď som ho zbadala.
"Budeš mi chýbať, sestrička." Justin ma pevne objal a dal pusu na líce.
"Volaj, skypuj, mailuj." Ukázala som ukazovákom a výstražne som na neho pozrela. Zasmial sa a venoval mi ešte jednu pusu. S každým sa rozlúčil a všetci sme vyšli von. Justin nastúpil do tourbusu, tanečníci to vedľajších a nakoniec Scoot s Kennym.
"Dávaj na seba pozor, Cass." Objal ma Kenny.
"Budem." Povedala som so smiechom a objala a Scoota.
"Keby niečo. Volaj." Žmurkol na mňa a vošiel do autobusu s ktorého nám Justin kýval ako o život. Zasmiala som sa, keď ma niečia ruka chytila okolo pása.
"Sme v tom spolu, Cassie." Otec mi pošepkal a dal mi pusu do vlasov. Zasmiala som sa a pozrela si pod nohy, kde stála Jazzy. Pritúlila som si ju k sebe a naposledy zakývala Justinovi.
´Tak Cass. Všetko začína.´

Change, Change, Change..

23. november 2012 at 18:59 | S. |  Bullshits.
Soo Hi,
Trošku dlho som tu nebola, dôvod?
Honestly? nechcelo sa mi, nemala som náladu, ale mala som dosť času na rozmýšľanie.
1st. : Poviedka 2Lives sa pozastavuje.- nemám náladu teraz na ňu, totálne som o ňu stratila záujem, ale sľubujem že sa vráti.
2nd. : Opäť zmením dizajn blogu. :D Baví ma to
3rd. : Poviedka Dark Side sa premenuje na Dancing in the dark, btw. táto poviedka je na dlho, takže sa nehnevajte, ak tu nebude tak často. Vážne sa snažím nekopírovať Twilight ani Upírske denníky, tak to stojí veľa námahy :P :D
Ešte rozmýšľam čo, ale to je asi tak všetko :)
Poviedka Stay Strong ostáva, idem sa s ňou pohrať. Urobila som titulnú fotku k obľúbenej poviedke I´m Back!, mala s toho byť pôvodne titulná fotka k druhej sérii, no vyšla nakoniec ako 3 séria :D Nevermind.
Večer ešte pridám časť, SS a najbližšie až zajtra alebo v nedeľu DITD.
It´s all,
Bye :)

Dancing in The Dark #11

19. november 2012 at 19:47 | S. |  Dancing In The Dark
Trošku časť možno oničom, ale snažím sa :D nič sa mi nechce, nič nestíham.. Sorry :))



"Čo to do Nialla vošlo!" vrčal som, keď som ich konečne všetkých našiel na chodbe. Vyvalili na mňa oči. Pokrútil som hlavou.
"Čo sa stalo Harry? A kde je Niall?" prekvapene sa ma opýtala Danielle. Mykol som plecom a dotkol sa Eleanor, aby im to všetko vysvetlila. Zamračila sa a začala rozprávať.
"Bol nejaký milý, v poslednej dobre ku nej." Prikyvoval Liam a sadli sme si na prázdnu lavičku na chodbe.
"Kde je teraz? A kde je Sage?" Zayn sa prudko postavil.
"Sage sa mala vrátiť do triedy a Niall zmizol." Vysvetlil som im, no potom mi to došlo. Vymenil som si s každým pohľady a všetci naraz sme sa rozbehli do triedy, kde nebola, ku jej skrinke, pri ktorej tiež nebola. Rozdelili sme sa a prebehli sme celú školu.
"Ja ho zabijem!" zúril som a vytáčal som jeho číslo.

Sage:

Odkráčala som od Harryho. Čo som si to namýšľala? Že sa stane to čo v mojom sne? Že sa mi ospravedlní? Som naivná. Je to niekto bez citu, duše- niekto, komu nezáleží na nikom. Keď Niall poznamenal, ako často vyvraždili celú dedinu a Harrymu to nerobilo najmenší problém, trhlo so mnou. Ako som mohla byť taká hlúpa, myslela som si, namýšľala som si, že ja môžem byť jeho pravá, jeho družka, no zdá sa, že som pre neho len obyčajné nič. Kráčala som späť do triedy, no nabúrala som do niečoho tvrdého predo mnou. Zľakla som sa. Chodba mala byť prázdna. Zaklipkala som očami a uvidela Nialla ako sa uškiera.
"Čo chceš?" nazúrene som sa ho opýtala a snažila sa ho obísť. Nedovolil mi to.
"Poď sa so mnou previesť." Otočil hlavu nabok a obzrel si ma.
"Načo?" odfrkla som a snažila sa pozerať inam, nie do jeho očí.
"Sage." Vzdychol si, prudko ma chytil a už som sedela v jeho aute.
"Toto je únos!" zvreskla som a snažila sa otvoriť dvere.
"Prestaň!" prinútil ma aby som sa na neho pozrela, rovno do očí.
"Čo chceš?" pľuvla som mu do tváre. Zavrel oči a zasmial sa. Vzápätí ich otvoril, štopol ma, aby som sa poriadne usadila a naštartoval.
"Chce teba." Mykol plecami a vyšli sme zo školského parkoviska.
"Čo som ti urobila, Niall?" nechápala som ho. Jedna časť zo mňa sa ho bála, no tá druhá k nemu zachovávala odpor. Opäť mykol plecom.
"Nevieš akú chuť máme všetci zabiť ťa. Nedokážeš si to predstaviť. Nikto to nechce urobiť, tak to vezmem do vlastných rúk. Vieš toho veľa." Zamrazilo ma.
"Ako je to možné, že celé tie dva týždne si sa ku mne správal normálne?" pozrela som na neho. Nebol naštvaný, jeho modré oči boli stále modré, nie čierne.
"Čakal som na správny okamih. Harry zmizol, nevedel som prečo, až kým sa dnes neukázal v škole. Vtedy mi to došlo. Záleží mu na teba." Na okamih na mňa pozrel no zrak otočil späť na cestu. Vyvalila som oči a pohrdavo sa zasmiala.
"Nerob to." Silno ma chytil za bradu a pozrel mi do očí. Prikývla som.
"Harry mi niečo dlží. Je mi ako brat, nemôže aj on zmäknúť ako všetci ostatný."
´Ten chalan je vážne cvok.´- prešlo mi hlavou.
"Čo je ti dlžný?" zaujímala som sa. Prekvapilo ma, keď zastavil. Obzrela som sa. Boli sme na kraji cesty pri lese.
"Niall? Čo odo mňa chceš?" začínala som sa báť. Ide do tuhého.
"Vystúp." Pokojne povedal a vystúpil. Urobila som to čo mi prikázal. Postavila som sa pred auto a čakala. Načo? Na smrť? - opäť. Vzdychla som si a Niall ma chytil za ruku. Silnejšie než vtedy Harry, oveľa silnejšie. Ťahal ma za sebou do lesa. Potkýnala som sa, skoro som spadla, no zadržal ma. Pustil ma a hodil na zem. On sa oprel o strom a nastalo ticho.
"Pred niekoľkými rokmi." Začal a ja som si sadla.
"Zamiloval som sa." Povedal to s najmenším náznakom citu, ako keby tieto slová pre neho už nič neznamenali.
"Čo sa stalo?" chcela som vedieť viac.
"Po svete sme blúdili len ja, Harry a Louis. Ešte sme neboli svorka. Stretol som dievča. Volala sa Marry." Odmlčal sa, ale len na chvíľu.
"Bola nádherná. Myslel som si, že som konečne našiel niečo, čo by do môjho života zapadalo. Na dedinskej zábave, vystupovala ako miss mesta. Mala si vybrať doprovod. Vedel som, že to budem ja, bol som si tým na 100% istý. Boli sme spolu často, nemohol to byť nikto iný." Odfrkol si.
"Ale vybrala si jeho. Harryho." Sklonil pohľad k zemi.
"Niall." Pošepkala som a vzápätí mi chytil vlasy a naklonil sa nado mnou. Jeho dych som cítila blízko pri perách.
"Chcem pomstu." Syčal. Až teraz, jeho oči stmavli. Pozeral na mňa Niall, akého som ešte nevidela.
´Oo. Bože. Pomôž.´

Dancing in The Dark #10

15. november 2012 at 20:41 | S. |  Dancing In The Dark


Harry:

"Čo to do teba vošlo!" s Niallom sme zašli do tmavej chodby niekde v pivnici školy.
"Čo myslíš?" strkol do mňa. Sršal hnevom, nechápal som ho.
"Chcem ju!" vypľul na mňa. Zháčil som sa. Ostal som stáť ako obarený a telom mi prešiel hnev.
"Chcem Sage! Chcem sa jej dostať medzi nohy! A chcem ju ochutnať!" škeril sa na mňa.
"Ona nie je tvoja hračka!" vrhol som sa na neho a pritlačil som ho k stene. Zdvihol jedno obočie, no úsmev mu z tváre nezmizol.
"Ale ale.." krútil hlavou.
"Žeby ti na nej záležalo?" usmial sa na jeden zdvihnutý kútik úst.
"Je to človek!" pritlačil som ho viac.
"Kurva Niall! Spamätaj sa!" pustil som ho a oprel sa o stenu oproti.
"Chceš ju. Aj ty ju chceš. Chceš ochutnať z jej sladkej a dokonalej krvy." Podišiel ku mne. Nahodil maniacky výraz a bláznivo šepkal.
"Prestaň!" strčil som do neho.
"Je to len jedna, rovnaká ako ostatné." Nedal sa. "Chceš ju." Opäť ku mne pristúpil.
"Liam jej verí. Verí že nám pomôže, keď sa niečo skomplikuje s jej otcom." Krútil som hlavou.
"Sú to reči, Harry. My dvaja nie sme ako Liam. Si ako ja. Nemáš city, nestaráš sa o ľudí. Za oných čias sme vyvraždili celú dedinu a tebe na to nezáležalo. Ľudia kričali, plakali. Bolo ti to jedno. No ták, Harry. Priznaj si, že ju chceš." Šepkal a neprestával sa usmievať.
"Ona nie je ako ostatné!" prudko som do neho strčil. Odrazil sa od steny, no v momente mi to vrátil a udrel ma.
"Prestaňte!" skríkol po nás nie čí hlas. Niall mi išiel akurát jednu vraziť, keď sa mu ruka zastavila blízko mojej tváre a obaja sme sa naraz otočili za hlasom. Sage stála celá vystrašená na konci chodby a sledovala nás. Niall ma pustil a už stál pri nej.
"Prepáč mi to." Naklonil sa k nej a pohladil ju po tvári.
"Choď od nej!" zasyčal som a ruku mu odhodil preč. Vražedne na mňa pozrel.
"Čo to do vás vošlo?" vystrašene sa pozrela na Nialla, potom na mňa. Pozrela mi do očí a hľadala v tých mojich pokoj. Nepremohol som a oslabil som sa. Myslel som si, že to čo sa so mnou robí, za tie týždne vyprchá. Keď som si bol istý že je to preč, bolo to presne naopak. Niall na nás pozeral, len krútil hlavou.
"Daj pozor Styles, aby si nezmäkol." Poznamenal a už ho nebolo. Nastalo ticho. Počul som jej srdce. Bilo ako splašené. Sklonil som na chvíľu pohľad k zemi a v duchu som si prehrával čo sa práve stalo. Čo to kurva do Nialla vošlo?
"Nemala si byť na hodine?" pozrel som na Sage, ktorá sa oprela o stenu a pomaly po nej skĺzla až na pohlahu.
"Kde si bol Harry?" po chvíli vzdychla a pozrela na mňa. Zasmial som sa a sadol si oproti nej na druhú stranu.
"Pýtal som sa prvý." Zaškeril som sa. Prevrátila očami a sklonila pohľad k svojej taške, vedľa nej.
"Bola som zvedavá." Mykla plecom a hypnotizovala tašku.
"A teraz ty." Zdvihla pohľad na mňa a zasmiala sa. Vzdychol som si.
"Musel som ísť preč." Mykol som plecom, chcel som napodobniť jej odpoveď. Pochopila to a zasmiala sa. Neviem prečo, ale nevydržala sa pozerať do mojich očí dlho. Z jej očí šlo niečo. Nevedel som. Asi by som sa mal spýtať Eleanor, na čo Sage myslí. Nedokázal som sa z toho dievčaťa vyznať. Na začiatku, ako sme sa spoznali, zabil by som ju a nestaral sa o ňu, no teraz? Nedokázal by som to. Vtedy, ako som ju napadol, bola to chyba. Možno to je to, prečo sa tak divne pozerá. Čaká na ospravedlnenie. No, ja tie slová nedokážem vysloviť. Nehovoril som ich celú večnosť, neviem ako to mám urobiť.


1371:

"Harry?" ležal som na posteli a pomaly zaspával, keď mi niekto zaklopal na dvete. Zdvihol som hlavu a uvidel svoju mamu. Žiarila šťastím, to sa mi na nej páčilo.
"Na dvore ťa niekto čaká." Zasmiala sa a zavrela dvere. Hodiny odbili 9 hodín večer. Vonku osvetľovali chodník k domu lampáše, ktoré ledva svietili. Vstal som, postavil som sa pred zrkadlo, prehrabol som si kučeravé vlasy a vyšiel som z izby. Prebehol som cez schody a vyšiel som zadným vchodom na dvor. Zastal som, keď som ju uvidel. Držala lampáš, aby si osvetlila cestu. Jej dlhé blond vlasy boli sčesané so dlhého vrkoča, ktorý som tak miloval. Keď ma zbadala usmiala sa na mňa.
"Kristie, čo tu robíš?" vyšiel som z dverí a podišiel ku nej. Sklonila hlavu.
"Počula som tvoj rozhovor s Teddym." Vzdychla si.
"Kriss, no nie je tak ako..." prerušila ma myknutím pleca.
"Harry, nemusel si sa zahrávať s mojimi citmi." Otočila sa mi chrbtom a zhlboka dýchala.
"Hej." Objal som ju okolo pása a oprel sa o jej ramená.
"Teddymu sa páčiš. Musel som ho nejako odhovoriť.." opäť ma prerušila. Otočila sa ku mne a pozrela mi do očí. V jej očiach boli iskry, žiarili ako hviezdy.
"Prepáč mi to." Tieto dva slová v mojom živote robili problémy. Nedokázal som ich povedať ani vlastnému otcovi. Bál som sa ich. Niekedy priniesli viac škody ako úžitku, no Kristie bola niečo výnimočné. Pri nej som bol vždy ten pravý Harry...

Otvoril som oči a vrátil sa do súčasnosti. Sage ma sledovala, no keď si všimla že aj ja na ňu pozerám odvrátila zrak a vstala.
"Mala by som ísť. O chvíľu zazvoním." Prehodila si tašku cez plece. Vstal som a prikývol. Pozrel som jej do oči. Mala v nich to isté ako Kriss, no namiesto modrých očí, na mňa pozerali Sagine tmavo hnedé, plné iskier a nádeje.
"Ahoj, Harry." Prikývla. Otočila sa na päte a odkráčala odo mňa.

Dancing in The Dark #9

14. november 2012 at 17:55 | S. |  Dancing In The Dark



Kruhy pod očami, vlasy ako metla, acetón v ústach.. nič iné ako ťažký vzdych a pokrútenie hlavou nad tým, ako vyzerám.
"Sage? Budeš raňajkovať?" z poschodia nižšie na mňa zavolal otec.
"Myslím že nie." Odkričala som mu, keď mi zrak padol na hodiny v izbe. Vyčistiť zuby, tvár, rozčesať vlasy, maskara, make-up.

"Zlatko, dnes budem dlho v kostole, musím niečo vyriešiť." Vytrhol ma zo zamyslenia otec. Pohľad upierajúci na rozmočené cereálie som zdvihla a pozrela na neho. Odkladal noviny a dopil čaj. Prikývla som.
"Žiadne party, prosím." Zaškeril sa na mňa a dal mi pusu na líce. Odfrkla som. Môžem byť pekná, postavu mať dokonalú, ale čo s toho? Každého hneď odradí, keď z úst vydám to hlúpe priezvisko, ktoré prezradí čia som dcéra. Misku som opláchla a vložila do umývačky. Tašku som potiahla za rameno a prevesila som si ju cez plece.
"Oci?" oprela som sa o zárubňu a sledovala ako sa obúva. Obuvák položil nabok a vzpiamil sa. Zaujato na mňa pozrel.
"Vieš čo by to chcelo?" zaškerila som sa. Prevrátil očami a počúval ma.
"Nové auto." Vyslovila som s prosbou v hlase. Len sa zasmial, dal mi pusu na líce a otvoril vchodové dvere. To, čo stálo za nimi, nikto nečakal. Na ceste, pred našim vchodom sa pýšil obrovský Land Rover a cez otvorené okno spolujazdca vytŕčala Zaynova hlava. Videla som, ako mu pohľad zamrzol a mne sa rozbúchalo srdce. Otec sa s prekvapením otočil ku mne.
"Myslel som si, že nemáš kamarátov." Vyvalil oči.
"Milé." Zaškerila som sa. Nazula som si tenisky a rozbehla sa ku autu.
"Vidíme sa večer." Ešte som sa otočila, zakývala som mu a nasadla som do auta. Zayn zatiahol okienko a otočil pohľad ku mne.
"Skoro som sa posral." Vydýchol si a ja som sa zasmiala.
"Čo tu robíte?" pozrela som na Liama, ktorý riadil auto a Danielle s Niallom vedľa mňa. Všetci sa zasmiali.
"Mysleli sme si, že dnešný deň stráviš s nami." Mykol plecami Liam a žmurkol na mňa do spätného zrkadla.
"A čo škola?" opýtala som sa a Niall si odfrkol.
"Keďže nechceme porušiť tvoju dochádzku, tak tam pôjdeme, no po obedňajšej prestávke ťa vezmeme niekam." Zasmiala sa Danielle. Prikývla som sa a otočila sa dozadu, aby som videla na môj dom.
"Predstavoval som si ho inak." Zayn pozeral rovnakým smerom, len cez spätné zrkadlo.
"Čo?" nechápala som a otočila som sa ku nemu.
"No, tvojho otca. Nevyzerá ako ten, kto zabíja upírov." Pri slove upíry som sa strhla. Prvý krát to vyslovil niekto z nich. Preglgla som a pozrela do okna.
"Je to obyčajný človek, nie je to super hrdina." Vážne som poznamenala a v aute nastalo ticho. Počula som len pesničku od Adele- Skyfall, ktorá hrala v rádiu.
Liam zaparkoval pred školou, na svojom obviklom mieste vedľa Harryho a Louisovho Range Rovera. Srdce sa mi rozbúchalo, keď som si spomenula na Harryho a na môj sen. Možno sa už vrátil. S nádejou a úsmevom som vystúpila z auta a počkala kým vystúpia všetci. Úsmev mi zastal, keď z vedľajšieho auta vyšli len Louis s Eleanor. Vzdychla som si a a kývla Louisovi na pozdrav.
"Ahoj." Eleanor ma hneď objala, no neskoro mi došlo, že..
"Pekný sen." Pošepkala mi, bolo mi jasné že ju počujú.
"Aký sen?" zaujato na nás pozrel Louis. El pokrútila hlavou.
"A kde je Harry? To nikto nevie. Neozval sa nám už dva týždne. On sa raz objaví." Mykla plecom a chytila Louisa za ruku. Bolo vidno, že sú jej všetci ukradnutý. Svojho druha si už našla.
Keď som s nimi vošla do budovy školy, opäť sa to nezaobišlo bez zvedavých hláv, ktoré sa otáčali a niečo si šepkali.
"Vidíme sa na obede?" otočila som sa k ním. Prikývli. Rozlúčila som sa s nimi a pobrala sa inou stranou.
´Prečo to robí? Prečo sa nikomu neozýva? Je to moja vina, viem, no už prešli dva týždne a on stále nič. Možno som hlúpa, ale bojím sa o neho. Navyše horím zvedavosťou, kam ma chcú vziať. Dúfam, že na ich super extra tajné upírske miesto.´ pomyslela som si a sama pre seba som sa zasmiala.
"Sage, počkaj." Zakričal na mňa niekto. Otočila som sa, no nevidela som nikoho. Mykla som plecami- zrejme sa mi to zdalo. Otočila som sa späť, chcela som urobiť krok, no niekto mi v tom zabránil. Zdvihla som zrak a uvidela Nialla ako sa na mňa usmieva. Prevrátila som očami.
´Čakala som niekoho iného.´ - pomyslela som si. Obišla som ho a pokračovala v chôdzi.
"Máme spolu biológiu." Následoval ma a spolu sme kráčali na hodinu.
"Chlapče, čo tu robíte?" zastavil ho učiteľ rukou. Otočila som sa a videla ako hľadel na Nialla. Zdalo sa mi to divné, s Niallom som nemala ani jednu spoločnú hodinu za ten mesiac.
"Som tu namiesto Stylesa, potrebuje aby som mu doniesol poznámky." Zasyčal na neho a ruku mu odhodil preč. Učiteľa myklo a vyplašene sa na mňa pozrel.
"Ale pán Styles je dnes v škole." Nechápal učiteľ. Prudko som sa otočila. Moje oči ho našli. Tie na okamih pokojné zelené oči hľadeli raz na mňa, raz na Nialla.
"Čo tu robíš?" vyštekol Niall. Harry vstal zo svojho miesta a podišiel ku nám. Ja a zvyšok študentou sme napäto sledovali túto scénu. Nerozumiem prečo sa Niall takto správa. Doteraz sa mi zdal byť milý, na to čo je.
"Chlapci, ak si chcete niečo vyriešiť, tak mimo moju triedu. Slečna, vy si prosím vás sadnite." Rázne povedal učiteľ a sadol si za katedru. Harry s Niallom bez váhania začali kráčať von z triedy a ja za nimi.
"Nie, ty ostaň tu." Harry sa otočil a na okamih mi pozrel do očí. Ostala som omámená a už ich nebolo. Vzdychla som si, tvárou som sa otočila k spolužiakom, ktorý na mňa nechápavo zazerali. Pokrútila som hlavou a sadla si do voľnej lavice.