February 2013

Cool Kids Don´t Dance 15

27. february 2013 at 18:50 | S. |  Cool Kids Dont Dance

Ostala som v šoku. Zmohla som sa len otvoriť ústa a vyvaliť na neho oči. Stál predo mnou napätý, nevedel či sa má usmievať, alebo plakať, alebo čokoľvek, pretože netušil čo ho čaká.
"Ehm, ako to myslíš že tvoja dcéra?" dlhé chvíle ticha prerušil Harry. Predral sa cez ostatných, ktorý natrepaný v dverách prekvapene sledovali mňa aj Liama.
"Jasne." Vzdychol si Niall a každý na neho prekvapene pozrel. Liam otočil hlavou, aby videl na kamaráta.
"Rosie, to dievča, o ktorom si nám hovoril." Lúskol prstami a usmial sa na Liama. Tomu sa kútiky úst rozšírili a prikývol.
"Rosie?" zajačala Danielle a Liam stvrdol. Bolo to na ňom vidno, zaťal ruky v päsť a čakal, kým sa Danielle postaví pred neho.
"Ako si mohol!" vlepila mu, čo ma donútilo vybehnúť a postaviť sa pred neho.
"Nevedel o tom!" skríkla som po nej.
"Odstúp malá, toto nie je tvoja vec." Zavrčala. Vyvalila som oči a založila som si ruky cez hruď.
"Myslím že hej, pretože je Liam môj otec.."
"To že máš dieťa z nejakou sukou si mi mohol oznámiť!" nevšímala si ma, rozhodila rukami a skríkla po Liamovi. Všimla som si Eleanor ako jej vyletela ruka k ústam, Louisov napätý pohyb a to ako sa chalani priblížili k nám.
"Takto o mojej mame nehovor!" skríkla som.
"Danielle upokoj sa." Pribehla k nej Perrie a chytila ju za rameno. Danielle sa snažila pravidelne dýchať.
"Danny, nevedel som o nej. Pochop ma. Došlo mi to len pred niekoľkými minútami. Myslíš si žeby som ti o tom nepovedal?" Liam prešiel okolo mňa a chytil ju za ramená. O krok som odstúpila a sledovala ich.
"Ľúbim teba, nikoho iného. To že mám dcéru na veci nič nemení." A zakončil to bozkom. Oči sa mi opäť podliali slanou tekutinou a ruky som si k sebe privinula bližšie. Sklonila som pohľad a zhlboka dýchala. Čo som si to namýšľala? Že Liam odkopne Danielle a vráti sa so mnou za mamou a že spolu budeme žiť ako jedna veľká šťastná rodinka. Ale toto nie je nejaký hlúpy film, toto je realita, a to ma ubíjalo ešte viac. Liam ju ľúbi a ja s tým nič nezmôžem. Prišla som neskoro. Vzdychla som si a zdvihla zrak na nich. Stáli nastúpený na prednej terase a sledovali mňa a tých dvoch predo mnou. Moje oči našli Louisove, bol prekvapený rovnako ako ja. Zrejme bol jediný, pretože ostatný sa spokojne usmievali. Bez slova som sa otočila a kráčala po úzkom chodníku od domu k ceste.
"Kam ideš?" začula som hlasy za sebou.
"Domov!" zatočila som sa. Potiahla som sopeľ a utrela si slzy. Takto to skončiť nemalo, mama mala pravdu, nemala som ísť za ním. Nechali ma odísť, vedeli, že to bude tak najlepšie.

O 2 týždne:

Mama ma doma privítala z úsmevom a keď som vošla do kuchyne na stole ma čakali noviny z mojou a Liamovou fotkou nad ktorou bol obrovský titulok Liam Payne má dcéru. Hneď potom ma posadila na gauč a ja som všetko musela vyrozprávala. Spolu sme si poplakali a povedali si, že všetko bude v poriadku. No ďalšie nasledujúce dni to tak nebolo. Novinári sa začali zaujímať o mňa, o mamu, z čoho okamžite uviedli, že Liam podviedol Danielle, no potom prišla múdra hlava a všetkým vysvetlila že Liam chodil s mamou pred Xfactorom. Boli všade, pred školou, okolo domu, sledovali každý náš krok. Mama sa držala v práci len tak tak, jej šéf ju chcel vyhodiť, pretože ich novinári neustále otravovali dotieravými otázkami. Ja som sa uzavrela doma na celé dva týždne, po škole rovno domov a zbytok dňa zatvorená vo svojej izbe pri knihách alebo rozmýšľania o otcovi. Trápila ma otázka: ´What if..´
Chalani sa poctivo pripravovali na koncert ktorý sa blížil. Trápilo ma to, keď som sledovala televíziu a videla tam niekoho z nich ako sa bezstarostne usmievajú do kamery a s radosťou rozprávajú o ich come backu, Liam s úsmevom o Danielle, no keď prišla na rad otázka čo je so mnou, zamlčal sa. To isté sa dialo dnes večer. S mamkou sme sedeli pri televízore, ja som pila mlieko a ona jedla pukance. Sledovali sme film, no to prerušili reklamy a následne aj bleskové správy, kde boli samozrejme oni.
"Liam? Môžeš na slovíčko?" nejaká reportérka ho chytila za rameno. Otočil sa s úsmevom no keď videl kameru, úsmev z tváre zmizol na čo sa mamka zasmiala.
"Ale rýchlo." Zamrmlal.
"Ako pokračujú prípravy na koncert?" vyzvedala.
"Všetko je tak, ako má byť. Koncert je o mesiac, takže už nemáme veľa času." Stroho jej odpovedal.
"A čo príprava vaši zásnub?"
"Je v plnom prúde, keďže bude prebiehať pred koncertom." Prikývol.
"Ešte posledná otázka. Čo ty a tvoja dcéra? Budete sa stretávať?" toto zaskočilo nie len Liama ale aj mňa a mamu. Snažil sa tejto otázke vyhýbať, no teraz nemal ako vycúvať. Odmlčal sa na chvíľu, oči upieral do kamery, ako keby vedel, že sa na to pozerám a že to hovorí mne.
"Veľa som o nej premýšľal, za tie dni keď bola s nami som sa o nej veľa dozvedel. Bol by som hlupák aby som ju nechal odísť od seba. Som jej otec a ona je vo veku, kedy ma potrebuje, takže sa jej budem snažiť pomáhať a tráviť s ňou čas ak sa bude dať." Mama vyvalila oči a ruku nechala v miske s pukancami. Nevedela čo má povedať a ja tiež nie. Oči sa mi znova zaliali slzami. ´Budem sa jej snažiť pomáhať a tráviť s ňou čas AK SA BUDE DAŤ...´ toto mi znelo v hlave ako ozvena.
"Ja ho nepotrebujem." Pošepkala som. Mama sa prekvapene otočila ku mne, zrejme takúto moju reakciu nečakala, myslela si, že budem rada, no ja o to nestojím.
"Nepotrebujem jeho pomoc, rovnako ako nepotrebujem s ním tráviť čas, ak bude mať na mňa čas! On by mal mať čas na mňa vždy! Mal by byť pri mne vždy!.." frustrovane som zazerala na televízor, plakala som.
"Gabe." Mama ma objala okolo pliec, no ja som sa jej vyšmykla z objatia a vstala.
"Nie mama. Ja som skončila." Zdvihla som ruky na znak prehry a rozbehla som sa do izby.

Z pohľadu Rosie:

´Tak toto som nečakala. Nevedela som, že to Gabe vezme takto. Z časti mala pravdu, no z časti ani nie. Liam by nebol normálny otec, aspoň od teraz nie, všetky tie veci okolo slávy, všetko okolo neho a Danielle. Nedovolím mu, aby sa k nej priblížil. Za tie mesiace čo o ňom vie, jej spôsobil toľko bolesti, ako ja za tých 16 rokov nie. Ako ja ho nenávidím.´ s touto myšlienkou som to zakončila, no tom som ešte nevedela, čo ma bude čakať.


Viem, viem.. časť mala byť už dávno, ale nestíham. presne o 2týždne ma čaká monitor a ja to mám u riťky.. zajtra ma čaká súťaž .. ale pokúsil sa celý večer písať. napadla ma nová vec ohľadom tejto poviedky a vidím to takto, že to tak skoro koniec mať nebude, ale neviem ako to bude vyzerať. Nechajte sa prekvapiť. Opäť 10 komentárov? ... :))

Cool Kids Don´t Dance 14

24. february 2013 at 15:17 | S. |  Cool Kids Dont Dance


Z pohľadu Gabe:

"Och bože." Liam si vzdychol. Prekvapene som na neho pozrela a videla ako vstal. Tvár mal vážnu, v očiach sa mu lesklo prekvapenie a mňa zachvátila panika. ´Došlo mu to? Pochopil to?´ s očakávaním som čakala čo povie. Hľadel so zeme, trvalo dlhú chvíľu kým na mňa pozrel.
"To preto si bola vždy so mnou. S Larrym to boli len ťahy, ty si do mňa..." vyvalila som na neho oči. Presne som vedela čo chcel povedať.
"Nie nie nie!!" prudko som vstala. On si vážne myslel že ja som sa do neho zaľúbila? Ako mohol! Je vážne tak hlúpy!
"Liam ty tomu nechápeš!" rozhodila som rukami. Oči sa mi podliali slzami. Mala som chuť vypadnúť a už sa nevrátiť. Bola to chyba, no bez toho, aby o mne vedel neodídem. No možno to bude tak lepšie, keď mu to nepoviem. Čo mi ale najviac vŕtalo v hlave bol fakt, že si myslel že som sa do neho zaľúbila. Podišla som ku skrini, ktorú som prudko otvorila a vytiahla z nej cestovnú tašku.
"Ako si si mohol myslieť, že by som sa do teba zaľúbila!" vzlykala som. Neodpovedal, všimla som si ako stojí na mieste, ruky ma v pästiach a zmetene na mňa pozerá.
"Ja hlúpa som si myslela že ti to dôjde!" hodila som kopu vecí do tašky, nemala som ich veľa, čo mi pomohlo okamžite sa zbaliť.
"To si vážne nespomínaš na Rosalie?" otočila som sa ku nemu s taškou na chrbte a vrhla som na neho mučiaci pohľad. Oči sa mu rozšírili, mala som pocit ako keby prestal dýchať a očami mu prešla bolesť.
"Ako si ju miloval a ako si ju len tak opustil! Vrátil si sa no ani si ju nechcel vidieť, len si počúvol reči ostatných a odišiel si! Vysral si sa na ňu! a nestaral si sa viac!" kričala som po ňom. Bolo mi divné, kričať po cudzom chlapovi, no tento pocit predral fakt že je to môj otec. Neodpovedal, čo mi dodávalo viac a viac nervov v tele. Vzdychla som si a prešla okolo neho. Pri dverách som sa otočila a pozrela na neho cez zaslzené oči.
"Ona sa trápila, celých 16 rokov ťa milovala, aj keď si sa o ňu nezaujímal." Pošepkala som a vyšla z izby.

Liam:

´Rosalie, Rosalie, Rosie..´ to meno, ktoré som nepočul tak dlho sa mi v mozgu teraz opakovalo stále a stále dookola. Nedokázal som sa na to dievča ani len pozrieť, jej vzlyky boli mučiace. Keď prešla okolo mňa s taškou ku dverám, chcel som ju zastaviť a prosiť ju o vysvetlenie, no bol som v šoku, nedokázal som to.
"Ona sa trápila, celých 16 rokov ťa milovala, aj keď si sa o ňu nezaujímal." Pošepkala a začul som buchnutie dverí. Ostal som nehybne stáť, keď som si bol istý, že moje telo si dokáže sadnúť, urobil som tak. Sadol som si na jej posteľ a hlavu si skryl do dlaní. Rozmýšľal som o spojení Rosie a Gabe. A potom mi to začalo dochádzať.
´To ako to dievča od zvedavosti vyšplhalo na plot aby na nás videla, ako spadla do bazéna, jej nebojácnosť, úsmev. V mysli som si predstavil Rose, ako sa smiala na mojich vtipoch, ako so mnou bláznovstvá. Vstal som a podišiel do kúpeľne. Jej oči, vedel som, že som ich už niekde videl, no až teraz som zistil, kde. Tie oči boli moje. Mlieko. Bez ktorého nezaspím, ona tiež nie. Keď som odišiel mal som 16, Rose tiež.´ začal som rátať na prstoch a vtedy do seba všetky puzzle zapadli.

Gabe:

Zletela som dolu schodmi, po ceste som skoro zvalcovala Harryho, ktorý obrátil smer a rozbehol sa za mnou.
"Čo sa deje?" zrejme môj dupot začulo obecenstvo v obývačke. Larry s Louisom keď ma zbadali, okamžite vstali a pribehli ku nám.
"Gabe, čo sa stalo?" Larry ma ustráchane objal okolo ramien, čo ma donútilo plakať ešte viac.
"Je koniec, Louis." Pokrútila som hlavou a pozrela na neho. Zrejme pochopil.
"Nedozvie sa o mne, bude to tak lepšie. Má svoj život a ja ani moja mama do neho nepatríme." Oni dvaja chápali o čom rozprávam, no ostatný nie. Eleanor, ktorá o tom tiež vedela prešla okolo Louisa a objala ma. S touto ženou som sa pomaly ani nerozprávala, no vystihla presne toto, čo som potrebovala.
"Louis, čo sa deje?" začula som Danyn hlas. Zasmiala som sa.
"Danielle, gratulujem vám. Nech ste spolu šťastný, ale vašu pozvánku prijať nemôžeme." Pokrútila som hlavou, z vrecka vytiahla pokrčenú pozvánku a podala jej ju. Prekvapene na mňa pozrela.
"Ale prečo?"
"Pretože je to naposledy čo sa vidíme." Okamžite som prehovorila, vytrhla sa z Larryho objatia a podišla ku dverám. Pevne som chytila kľučku otvorila dvere, no skôr ako som stihla spraviť krok, niekto zakričal.
"Stoj!" hrubý hlas ma donútil otočiť sa. Všetci prekvapene pozerali na Liama, ako schádzal dolu schodmi. Pokrútila som hlavou a pokračovala v ceste.
"Gabrielle stoj." Znova zopakoval. Vyšiel spolu so mnou do predsiene a chytil ma za lakeť. Čím ma otočil k sebe.
"Prečo?" zasyčala som a vytrhla sa mu. Pohľad mi zamieril ponad jeho plece, kde nás v chodbe všetci nervózne a zaujato no najmä nechápavo sledovali.
"Pretože si moja dcéra!" pri slove dcéra sa jemne usmial a ja som pocítila ako keby mi kameň spadol zo srdca.


nehhhehhe. tak ste sa dočkali :) Čo hovoríte ? 10 komentárov ? <3 ^^

Cool Kids Don´t Dance 13

22. february 2013 at 15:57 | S. |  Cool Kids Dont Dance


"Konečne, kde ste toľ.. och." Louis keď zabadal že ma Larry drží za ruku, prestal rozprávať a zaškeril sa.
"Dvadsať libier, Harry!" vzápätí sa otočil k Harrymu a nastavil ruku. Prekvapene som na nich pozrela. Harry neochotne z vrecka vytiahol dvadsať libier a hodil mu ich do ruky. Louis sa spokojne usmial a opäť sa otočil na nás.
"Otec, čo to.." Larry so smiechom krútil hlavou. Sadol si na voľné miesto na gauči a mňa stiahol na kolená. Cítila som, ako na nás každý pozerá. Cítila som červeň v lícach, no statočne som ju potláčala.
"Stavili sme sa s tvojím otcom. On povedal že sa dáte dokopy a ja som čakal že Gabe bude so mnou." Mykol plecami. Zayn s Niallom sa začali smiať. Harry prešiel okolo nás, vzal si do hrsti pukance a sadol si do kresla.
"Gabrielle? Volala si mame?" vyrušil nás Liam. Ani som si nevšimla že tu nie je. Až teraz keď sa zjavil ruka v ruke s Danielle. Pocítila som silné nutkanie zavesiť sa mu okolo krku a povedať mu ´Oci, konečne som si našla frajera.´ on by sa potom Larryho začal vypytovať, či to so mnou myslí vážne a vyhrážal by sa mu so smiechom, keď mi ublíži nech uteká ďaleko od neho, lebo ak ho chytí... V hlave sa mi vynárali obrázky mojej predstavivosti, kde sa táto scéna živo premietala. No v realite som sedela a mlčala. Pozerala som na neho ako sa na nás ani nepozrel a už vôbec ho nezaujímalo že ma Larry drží jednou rukou za ruku a druhú má na mojom stehne. Oči mal celý čas na Danielle a usmieval sa na ňu. Sadol si na operadlo kresla, kde sedel Harry a Danielle si stiahol ku sebe.
"Vrátiš mi mobil?" pobavene sa na mňa konečne pozrel.
"Och." Vzdychla som si a vytiahla z vrecka na riflí jeho BlackBerry. Usmial sa na mňa.
"Takže, mamu potom môžeš pozvať na našu oslavu oficiálneho zasnúbenia." Prehovoril po chvíľach ticha a pozerania filmu, keď som si dávala do úst oriešok. Zabehol mi a Larry ma musel pobúchať po chrbte.
"Čože?" preskočil hlas Louisovi a zo zeme otočil hlavu ku nám.
"No, na tú oslavu. Keďže je Gabe teraz, keď dobre vidím s Larrym, možno sa stane súčasťou rodiny, tak by sme sa mohli s jej mamou zoznámiť." Prehovorila Danielle.
"Navyše, keď si s nami trávila tak veľa času, myslím že sa budeme vídať častejšie." Dodal Liam a usmial sa na mňa.
´Och áno, posledné dva dni boli skvelé. Bavili sme sa, hlavne ja s Liamom. Keďže Louis a Larry o tom vedeli, vždy si našli výhovorku aby sme ostali sami. Rozprávala som Liamovi o svojom živote, vedel o mne skoro všetko tak isto ako ja o ňom. Vždy som mu nenápadne naznačila ako mi chýba otec, no zdalo sa mi že to nevníma.´
"Keď sa z chalanmi vrátime do Londýna na pripravovanie toho koncertu pre kráľovnú, v deň koncertu sa stretnú celé naše rodiny, priatelia a večer pôjdeme na koncert." Vysvetľovala nám Danielle. Zdalo sa mi, že nikto z chalanov nemalo o tom ani poňatia.
"Aha." Vzdychol si Zayn, keď dostal papier z rozvrhom.
"Toto dáš mame?" vrátila som všetku pozornosť Liamovi keď znovu prehovoril a podával mi obálku. Preglgla som, prikývla a vzala si ju. Pozrela som so strachom na Larryho, ktorý mi dal jemnú pusu na líce.
"Je tam presný dátum, čas a všetko. Pozdrav mamu, že sa na ňu tešíme." Žmurkla na mňa Danny, vstala a z Perrie sa pobrali do kuchyne.
"Ehm, Gabe? Je tvoja mama nezadaná?" prehovoril Niall. Prekvapene som na neho pozrela a zdvihla obočie.
"Ja len že, Harry by sa chcel ženiť." Dodal. Všetci sme sa pozreli na Harryho, ktorý si v kresle za Liamom prezeral svadobný katalóg a rozosmiali sa ako blázni.

Z pohľadu Liama:

To dievča má niečo do seba. Tak perfektne ku nám pasuje. Nerozumiem tomu. Ako sa smeje na plné hrdlo, ten smiech, som už niekde počul aj videl. Tie pohyby, ako drží Larryho tiež. A tie oči, mi pripomínajú niečie, no nemôžem si spomenúť koho. Všetci sa smiali, no Gabe sa po chvíli prestala, niečo pošepkala Larrymu, obaja pozreli na tú pozvánku a ona vstala. Rozbehla sa po schodoch do svojej izby, Larry si vzdychol a oprel sa o gauč. Niečo ich trápilo, videl som to na nich. Gabe nepoznám dlho, no boli sme spolu často, až sa mi to zdalo divné, ako vždy keď som sa ku nej a k Larrymu alebo k Louisovi pridal, vždy odišli a ja som s ňou ostal sám. Neriešil som to, bola milá a strašne dobre sa mi s ňou rozprávalo. Po chvíli som vstal aj ja a neviem prečo, ale chcel som sa ísť s Gabe porozprávať. Moja povaha bola jednoducho taká, staral som sa. Pomaly som kráčal k jej izbe a opatrne otvoril dvere. Nakukol som dovnútra. Sedela na posteli a hlasno vzlykala. V rukách držala pozvánku na zásnuby mňa a Danielle. Bol to jej nápad, požiadal som ju o ruku v súkromí, no ona ma ukecala aby sme to urobili spolu s celou rodinou.
"Gabe, si v poriadku?" vošiel som dovnútra, zatvoril za sebou dvere a pomaly k nej kráčal. Až teraz si všimla že som v izbe. Pozvánku položila vedľa sebe a začala si utierať slzy. Neodpovedala mi, len prikývla.
"Prečo plačeš?" kľakol som si pred ňu.
"Kvôli tomuto." Pošepkala a ukázala na malú bielu kartičku. Začínalo mi to dochádzať. To ako vždy je so mnou, ako sa pri mne smeje, ako mi stále rozpráva o sebe a ako chce vedieť o mne všetko.
"Och bože." Vzdychol som si. ´Ona sa do mňa zaľúbila.´ povedal som si v mysli a vstal som.

áno, ja viem. Málo pridávam poviedky, ale keď ja mám stavy kedy sa mi chce písať, niekedy kedy na to nemám náladu a niekedy kedy sa musím premáhať kvôli vám.
Čo hovoríte na BritAwards? .. to nasralo keď nevyhrali Najlepšia skupina.. či čo to bolo, ale vyhrali Global Succes <3. Celé BritAwards som sledovala spolu s kamarátkami cez Fb. četovali sme a ohovárali. Taylor to trochu prehnala a bola dooosť trápna. Nie je to kvôli Harrymu, no možno aj z časti, najlepšie bolo ako tam celý večer každý len o Harrym hovoril :D nevadí.
Hahah. A čo OWOA ? Niall v sprche!! jak som zakvičala na celý dom keď som ho zbadala, moje zlatééé :) A keď som pozerlaa video z BritA :D neviem či bol opitý ale tie ksichty a Harryho momentky z AfterParty :D
Teraz bude na blogu pridávaná asi len poviedka Cool Kid.. pretože na Teenage si musím poriadne rozmyslieť, čo bude ďalej.
ďakujem za tie komentáre.. poteší to nenormálne <3. :) Okaay takže nová časť. Mám písať že 10 komentov? alebo to dáte aj bez toho? Každopádne ďakujeeeeeeem :) :)

Cool Kids Don´t Dance 12

20. february 2013 at 21:06 | S. |  Cool Kids Dont Dance


S Liamom sme sa vrátili domov, vypili spolu kartón mlieka, tak ako s ním, mi nebolo dobre ešte s nikým. Neustále som sa musela usmievať, aj keď teraz ležím v posteli, vždy mi ide do úsmevu. Je vážne úžasný, tak ako hovorila mama. Viem, ona je teraz doma a bojí sa o mňa, no zajtra nájdem spôsob ako jej zavolať.

Rosie deň Gabiného odchodu:

"Nevieš si predstaviť ako sa bojím." Rozprávala som Corry, keď sme sa stretli v kaviarni.
"Ros, bude v poriadku. Ozve sa ti, uvidíš." Chytila ma za ruku a povzbudivo sa na mňa usmiala.
"Ale prečo to urobila?" vzlykla som.
"Nemôže ísť za ním a povedať mu to. Chápeš? Čo budem robiť ja? Veď on sa bude ženiť." Krútila som hlavou, vytrhla som ruku z Corryného pevného stisku a založila si ruky cez hruď.
"Nechápeš to? Gabrielle dobre vedela čo robí. O to ide. Je jediná možnosť, zabrániť Liamovi v tom aby sa oženil. Rosalie, chápeš! Ty a on ste ako spriaznené duše, neverím že tak ako ty sa netrápil aj on." Pokrútila hlavou a odpila si zo svojej kávy.
"Ale keď..." vzdychla som si, no nevedela som, ako pokračovať.
"Hej decká! Skôr sa to nedalo." Dobehol za nami Riley, čo nás vyrušilo. Vyvalila som oči, toho chalana som nevidela asi 4 roky. Zo dňa na deň zmizol a viac sme o ňom nepočuli.
"Riley!" zajačala som a hodila sa mu okolo krku.
"Kde si bol!" neverila som, že je to on. Prekvapene som pozrela na Corry, ktorá sa spokojne usmievala. To vďaka Rileymu sme sa vtedy dali dokopy s Liamom. On bol hlavný bod nášho spojenia.
"To nie je možné." Nemohla som od neho odtrhnúť zrak, keď sme si sadli a on medzi nás. Corry sa zo mňa smiala a Riley sa uškŕňal ako hlupák.
"Vlastne, tu nie som len tak zo srandy." Zažmúril na mňa a na Corry, ktorá sa zatvárila že nechápe.
"Dievčatá! Idem sa ženiť!" vyhodil ruky do vzduchu a zreval na celú kaviareň. S Corry sme na seba pozreli a rozrehotali sa.
"Čo máte všetci s tým ženením." Krútila som hlavou a odpila si z džúsu. Riley sa uškrnul.
"Ale späť ku tebe." Zvážnel a uprene sa na mňa zahľadel.
"Takže princezná Gabi utiekla za otcom." Ujasňoval to a ja som prikývla.
"Bože! To je tak úžasné dieťa." Hodil sa na stoličku a jednu ruku prevesil na ňu.
"Ale Liam sa bude brať, a ona.."
"Ona mu v tom zabráni." Skočil mi do reči.
"Vy ste sa proti mne spykli alebo čo!" zahundrala som so smiechom.
"Sme kamaráti." Opäť ma chytila za ruku Corry.
"Od strednej sme spolu." Dodal Riley a chytil ma za druhú ruku.
"Ale musím vám niečo povedať." Vzápätí znova zvážnel a pustil mi ruku.
"O rok neskôr, keď skončil Xfactor a Liamovi začala kariéra sa sem vrátil." Prehovoril. Corry zabehlo a ja som na neho vyvalila oči.
"Vtedy som ťa milovať, Rosie. Chápeš! Nechcel som, aby sa ku tebe vrátil, po tom všetkom ako ťa tu nechal sám. Bál som sa, že budete znova spolu, keď sa nám začínal črtať vzťah." S ospravedlňujúcim pohľadom na mňa pozrel. Áno, potom čo Liam odišiel, sa Riley ku mne správal inak. Bol vždy so mnou, dokonca keď som začala rodiť, on osobne ma odviezol do nemocnice. Vzdychla som si, čo bolo to bolo, nechcela som hádzať vinu na Rileyho. Proste som bez slova vstala, jemne som sa usmiala, alebo som sa aspoň pokúsila, vzala si vetrovku a bez slova odišla. Zastavila som si taxík a hneď ako som nastúpila rozplakala som sa.

O 2 dni-

V práci to bolo na nevydržanie, potrebovala by som oddych. Po ceste domov som sa zastavila v obchode a pomaly s taškami som kráčala domov. Bála som sa o Gabrielle, nedala mi o sebe vedieť, chcela som volať políciu, no počkala som s prosbou aby sa mi ozvala. Dala som jej ultimátum. Keď sa mi neozve do pol noci, je mi jedno že sa stretnem s Liamom, proste ju pôjdem hľadať. Vybalila som nákup, uvarila si čaj, prezliekla som sa a zabalila sa do deky pri televízore. Nervózne som poklepkávala nohou, čo som si ani neuvedomovala keď pri mojom uchu zazvonil mobil. Okamžite som položila hrnček pred seba a načiahla ruku za seba aby som to zdvihla.
"Prosim." Stroho som sa opýtala.
"Mami." Začula som jej hlas a mne spadol kameň zo srdca.
"Gabi, bála som sa o teba, toto mi už nikdy neur.."
"Pokoj." Vedela som presne, ako prevrátila očami a zasmiala sa. Nastala chvíľa ticha, obidve sme mlčali a čakali kto sa ozve ako prvý.
"Aký je?" pošepkala som jej, aj keď som vedela, že nás nikto nepočuje.
"Je úžasný, fakt skvelý. Jednoducho ma predvčerom vzal o pol noci do obchodu, neviem či si videla články v novinách, aha jasné. Ty ich hneď hádžeš do smetí." So smiechom si vzdychla. Napadlo ma, že som rannú tlač nevidela, asi bola stále v schránke.
"Počkaj." Vstala som. Rozbehla som sa ku dverám a podišla ku schránke.
"Och môj bože." Hlesla som, keď som zbadala jej a Liamovu fotku na titulnej strane. Obaja boli v pyžamových nohaviciach a smiali sa. Na titulku bola jasná otázka "Kto je to dievča?". Počula som, ako sa Gabe zasmiala.
"Vie o tom?" pomaly som sa vracala k domu.

Z pohľadu Gabe v ten istý čas:

Pokrútila som hlavou na maminu otázku.
"Nevie, nemá ani potuchy. Zatiaľ to je tak lepšie. Ale vie o tebe. Povedala som mu kto si, čo robíš. Taktiež sa ma pýtal na otca." Sedela som na dvore v hojdacej sieti a pozerala sa na oblohu. Bolo chladno, no dalo sa to vydržať. Mala som na sebe Larryho hrubú vetrovku o ktorej ani nevedel že ju mám. Z domu sa ozýval smiech. Prišli totiž aj Eleanor, Larryho mama a Perrie, priateľka Zayna. Všetci si tak dokonale rozumeli, až som to nechápala.
"Čo si mu povedala!" mama ako vždy, hneď panikárila. Zaškerila som sa a odkývala Larrymu ktorý niesol mysy s pukancami do obývačky a všimol si ma.
"Ehm, čo?" nevnímala som, čo sa ma opýtala.
"Čo si mu povedala o otcovi?" cítila som z jej hlasu naliehavosť.
"Že od teba odišiel a nevrátil sa." Mykla som plesom a založila si ruky cez hruď aby som sa viac zohriala.
"Gabrielle." Vzdychla si.
"Čo? Myslíš že ho napadlo že ten chlap je on?" zdvihla som jedno obočie a pozrela sa opäť smerom do kuchyne, kde vošiel Liam. Niečo tam hovoril, nepočula som ho. Chvíľu sa motal okolo stola s jedlom no potom spozornel a pozrel sa na mňa. Zakývala som mu a ukázala mu mobil, jeho mobil ktorý mi dal, aby som zavolala mame. Doširoka sa usmial a zavolal ma dovnútra. Zdvihla som prst, na znak nech počká. Prikývol a odišiel. Zasmiala som sa, no mama ostala ticho.
"Hej mami, je mi fajn dobre? Som tu s nimi. Nezdržím sa dlho. S Larrym sa vrátim do Londýna v stredu, čo je za tri dni. Neboj sa o mňa." Vstala som zo siete.
"Dávaj na seba pozor, zlato." Povedala do mobilu.
"Neboj mami, ľúbim ťa." Usmiala som sa a zložila. Zhlboka som sa nadýchla a vošla dovnútra.
"Konečne." Larry akurát vošiel do kuchyne. Zaškerila som sa na neho a hodila po ňom jeho vetrovku. Zasmial sa a odhodil ju na stoličku. Zažmúrila som na neho a on sa zaškeril. Skočil na mňa a uväznil ma v pevnom objatí. Zdvihol ma do vzduchu a zatočil. Hlasno som sa zasmiala a on so mnou. Položil ma na zem, no ani sa odo mňa nepohol. Bála som sa zdvihnúť hlavu no nakoniec som sa odvážila a pozrela mu do tých jeho modrých očí. V okamihu jeho pery našli moje a jemne ma pobozkal.

Trošku dlhšia časť, no pýšem ju celý deň. Tiež pozeráte BRIT AWARDS ? som zvedavá, Tá country opica tam je tiež -_- .. to je jedno :D AJ tak nemá na chalanov.
10 komentárov again :) Inak ďakujem za to! Ste vážne úžasný !! :)

Teenage The Fuck Up -4.

19. february 2013 at 9:36 | S. |  Teenage The Fuck Up


Ostala som stáť s otvorenými ústami, keď som pred sebou vystrela veci, ktoré mi dal Paul. Bola to čierna kombinéza. Vedela som presne, ako mi sadne keď si ju oblečiem.
"Obleč si ju už konečne." Louis ma pobavene sledoval, no ja som pokrútila hlavou.
"Prečo musím mať toto na sebe? Stačilo by mi aj nejaké tvoje tričko." Frustovane som si ešte raz obzrela kombinézu.
"Pretože v normálnom oblečení by si nemohla trénovať." Prevesil si uterák cez holé plece a prešiel okolo mňa. Do nosa mi udrela jeho vôňa a mne sa skoro podlomili nohy.
"Inak." Zastal medzi dverami.
"Pohni si." Žmurkol na mňa a vytratil sa preč. Zavrčala som a začala sa obliekať. Jedna noha, druhá, pomaly som ju ťahala vyššie, cítila som sa ako v gume, všetko bolo tesné, myslela som si, že sa už nenadýchnem. Dlhým zipsom som ju zapla až ku krku a pozrela sa na seba do zrkadla. Hnedé vlasy, mierne stočené my padali na prsia, moje telo sa zúžilo. Vyzerala som v tom ako doska, zrejme sa mi neoplatilo makať na postave, teraz ničím nevyniknem. Premerala som sa v zrkadle, no nakoniec som si vzdychla a vyšla vonku z kúpeľne. V tom momente sa všetky tváre obzreli za mnou. Cítila som červeň, tak som sklonila hlavu a prechádzala okolo nich.
"Lottie? Môžeš na slovíčko?" na chodbe som stretla blondínku v dlhom bielom plášti. Zarazilo ma to, odkiaľ poznala moje meno? Prikývla som, chytila ma za ruku a ťahala za sebou do nejakej miestnosti. Táto budova je jedno veľké bludisko.
"Ehm, kde to som?" obzerala som sa dookola. Viedla ma cez nové miestnosti, v jednej sa strieľalo, v druhej bilo. Prišlo mi to fascinujúce, no mala som strach.
"A čo so mnou idú robiť?" zakňučala som, keď sa zastavila pri výťahu.
"Neboj sa, teraz sa všetko dozvieš." Spokojne sa usmiala, no cítila som, že mala strach. Bola tak nervózna, celá sa triasla a ja som nechápala prečo.
"Lou, tak tu ste. Nasledujte ma." Hneď pred výťahom nás zastavil chlapík v čiernom obleku. Všetci na tomto poschodí boli v obleku a ja mne konečne do očí udrelo slnečné svetlo.
"Prosím, posaďte sa." Ozval sa hrubý hlas, ten istý ktorý som počula včera.
"Slečna Reeve. Ste v poriadku?" všimol si moju nesústredenosť a aj to, ako jediná som sa nepohla od dverí. Pokrútila som hlavou.
"Prepáčte pane." A zliezla som na jednu zo stoličiek.
"Asi netušíte, prečo ste tu?" sadol si za svoj obrovský stôl a založil ruky pred sebe. Uprene na mňa pozeral a ja som pokrútila hlavou.
"Tak aby som sa predstavil. Som Conor Smith. Šéf súkromnej organizácie One Direction. Pracujeme pre ochranu ľudí, proti nepriateľom. Je to niečo ako tajná ochranná služba. Niektorý ľudia ani nevedia, že také niečo existuje. Ani vy ste nevedeli, kým vás nenapadli naši najväčší nepriatelia." Vstal, prešiel okolo stola a sadol si predo mňa na kraj stola. Založil si ruky na kolená a skúmavo na mňa pozrel. Z mojej tváre sa daj vyčítať zmätok. Nerozumela som ničomu. Takže, sú dva, čo gangy? Jeden na strane dobra, druhý na strane zla? To je somarina.
"Prepáčte pane, ale nerozumiem vám." Odvážila som sa prehovoril. Prekvapilo ma, že sa usmial a prikývol. Myslela som si, že mu to bude tak jedno.
"Poďte za mnou." Vstal, prešiel ku dverám a počkal kým ho dobehnem.
"Pred 20 rokmi to všetko začalo. Táto organizácia neexistovala, no niečo ju musela spustiť." Vážne prehovoril. Spolu sme kráčali po chodbách a obzerali ostatné presklené miestnosti. Neboli to ale trénovanie, zrejme sme sa nachádzali na samom vrchole budovi, kde sa normálne pracovalo. Každý jeden človek, nachádzajúci sa tu, mal oblek, všetko bolo tak nóbl, pri pomyslení, čo sa robí o poschodia nižšie.
"Tvoja mama pracovala pre Jokery. Je to skupina, nerobia nič zlé, no snažia sa prekaziť nám všetko. Pri jednom útoku na nás, vtedy sme boli v Afganistane, keďže tvoj otec bol vojak, nás napadli a tvojmu otcovi sa Kelsey zapáčila. Nemohli byť spolu, pretože naše ani ich pravidlá to nedovoľovali. Je to náš najvyšší zákon, no oni ho porušili." Cítila som, ako mi telom prešli zimomriavky. Nevedela som, či chcem počúvať to čo mi rozpráva, no nemala som na výber. Zastal a privolal výťah.
"Perfektne to tajili, no mne to tvoj otec povedal. Mlčal som, až kým mi nepovedal že Kelsey, tvoja mama je tehotná." Počkali sme kým sa plný výťah vyprázdni a potom nastúpili dovnútra.
"Kelsey už nemohla bojovať, vraždiť, musela byť v pokoji no jej nadriadený to nevedel pochopiť. Kelsey žila v milostnom trojuholníku. Ona ľúbila tvojho otca, ale ju ľúbil jej nadriadený." Bolo to príliš veľa informácií na mňa. Musela som pravidelne dýchať, aby som to strávila a pochopila.
"Zaútočili na našu organizáciu, hneď ako mu to Kelsey všetko vykričala. Že s tvojím otcom čaká dieťa. Neuniesol to, vzal ju ako rukojemníčku a prišiel nás vydierať. Najhoršie bolo to, že tvoja mama povedala tomu chlapovi, že to dieťa je jeho a niekoľko dní pred tým, že to dieťa je niekoho úplne iného. Viem, je to trochu mätúce, ale neviem ti to inak vysvetliť." Jemne sa usmial, zmohla som sa len na prikývnutie.
"Bolo to tu strašné, hádzali po nás bomby, neboli sme na nich pripravený, prišli sme o niekoľko najlepších mužov, no najhoršie bolo, že Kelsey začala rodiť." Zalapala som po dychu a oprela sa o výťah. Bolo to príliš veľa informácii, všetko sa zamotávalo.
"Roan ju vzal do tajnej komory, kde som za ním prišiel aj ja a porodili sme ťa. Bolo to strašné, nechápem, ako ženy môžu rodiť." Potriasol hlavou, aby zahnal myšlienky.
"Dal som pokyn tvojmu otcovi, že sa postarám o Kelsey, len nech teba vezme do bezpečia. Dought, ten nadriadený Jokerov, nezaujímala ho Kelsey, zaujímala si ho jedine ty, preto si po celé tie roky nemohla chodiť vonku, keď tvoj otec išiel s nami na misiu, vždy sme ku tebe poslali najlepšiu ochranku. Myslela si si, že si doma sama, no teba po celý čas strážili naši najlepší muži. Len teraz sme to neodhadli. Budú vydierať, použijú tvojho otca aby dostali teba" konečne sa nadýchol a mne to všetko dávala zmysel.
"Vieš Lou, doktorka." Po chvíľach ticha, sme vystúpili z výťahu a on znova prehovoril. Ani som si nevšimla, kedy zmizla, no bolo mi to jedno. Prikývla som.
"Uniesli jej muža a jej dcérku Lux. Potrebujeme ťa, Lottie." Vzdychol si a zastal, pred obrovskou presklenou miestnosťou, kde boli chalani a bili sa.
"Oni ti pomôžu." Kývol hlavou smerom ku ním. Vzdychla som si, vedela som, že ma nemajú radi.
"Neboj sa, oni nie sú veľmi láskavý, no po čase z vás bude skvelý tým." Žmurkol na mňa a odišiel. Ostala som stáť pred dverami a sledovala ich, čo robia. Hlavou mi niekoľko krát prebehol rozhovor s pánom Smithom. Takže moja mama bolo nešťastne zamilovaná do môjho otca, zatiaľ čo ju miloval vedúci Jokerov. Ten si myslel že čaká s ním dieťa, no ona ho čakala s mojím otcom a preto napadli Smery? Počkať, čo je s mojou mamou?
"Budeš tu len tak stáť, alebo môžeme začať s výcvikom." Uškŕňal sa. Zľakla som sa, keď prehovoril, nečakala som to.
"Ak si si nevšimla, tak toto nie je tábor a nám horí pod zadkom." Z dverí sa ozval zahundraný Liam. Prevrátila som očami a bez slova vošla dovnútra.
´To bude sranda.´


Keď tak uvažujem, tak táto poviedka nebude až taká dlhá. Ale dúfam, že vás baví čítať rovnako ako Cool Kids. Nie ste zmätený z toho čo sa stalo v minulosti? lebo ja trošku áno, ale inak v pohodee :D ..
Ja vás milujem!! tie komentáre, včera večer keď som to videla, skoro som odpadla. ďakujem <3
Opäť 10 komentárov, prosím. A hovorte tak hlavne názor na poviedku. :)
Východ má prázdniny, vám sa povie že budem mať čas, ale dva dni za sebou žúrujem a je mi na ho*no. :) Ale snažím sa.. :)

Cool Kids Don´t Dance 11

18. february 2013 at 9:39 | S. |  Cool Kids Dont Dance





Gabe:

Večera dopadla skvele, lepšie ani nemohla. Bavili sme sa, smiali. Harry s Louisom sa mi najviac venovali, teda vlastne sme s Louisom hrali slovnú prestrelku proti Harrymu a ostatný sa smiali. Dojedli sme, zbalili sa a vyšli pred reštauráciu. Chalani plánovali ešte krátku prechádzku po meste, aby to mne aj Larrymu trochu poukazovali, no cestu hneď pred dverami reštaurácie nám skrížili novinári, tak sme nastúpili rovno do dvoch áut. Sedela som medzi Larrym a Louisom. Celou cestou ma štuchali a mali z toho dosť veľkú srandu.

"Sakra, dievča. Kde si bola celých šestnásť rokov." Vyšiel za mnou na záhradu Larry. Sedela som na jednej zo stoličiek a sledovala oblohu. Zamyslela som sa nad tým všetkým. Počas celej večeri som na sebe cítila Liamov pohľad, mala som strach, že na niečo prišiel, no ani so mnou neprehovoril, len sa zavrel do izby s Danielle a boh vie, čo tam robili. Prekvapene som sa otočila ku Larrymu a usmiala sa.
"Myslím, že na dnešný večer nezabudne nikto." Skonštatoval a sadol si ku mne. Zasmiala som sa a pozrela na čistú oblohu posiatu hviezdami.
"Gabe, ja. Chcel by som sa ti ospravedlniť." Prehovoril po chvíľach ticha znovu.
"Ja viem, nemal som tam vybehnúť a ani sa tam správať. Prepáč mi to." Vzdychol si a zapozeral sa na mňa. Otočila som sa ku nemu a naše pohľady sa stretli. Neodpovedala som, len som prikývla. Ešte niekoľko minút sme tam mlčky sedeli, každý z nás ponorený do vlastných myšlienok, no nakoniec som vstala a odišla do izby. Nemohla som spať, chýbalo mi niečo. Bolo mi hlúpe chodiť uprostred noci po dome do kuchyne a vypiť im mlieko. No nevydržala som to. Opatrne som otvorila dvere a po špičkách som prebehla ku schodisku. Dole v obývačke spal na gauči celý poskrúcaný Larry. Zajtra ho bude pekne bolieť chrbát. Opatrne som prešla ku nemu a zakryla ho dekou, ktorú skopal na zem. Usmial sa zo spánku a ja som vošla do kuchyne. Zastala som, keď som si všimla, že je chladnička dokorán otvorená a niekto sedí na zemi pri nej. Nakukla som ponad stôl a zbadala Liama. Akurát si vychutnával mlieko, keď si ma všimol. Prekvapene na mňa pozrej a utrel si fúzy od neho.
"Ahoj." Zašepkala som. Usmial sa.
"Čo tu robíš?" vystrel sa, no ostal sedieť na zemi. Potľapkal miesto vedľa neho, aby som si tam sadla.
"Nemôžem spať, potrebujem mlieko." Zaškerila som sa a sadla si vedľa neho.
"Prepáč, práve som vypil posledné." Podal mi prázdnu krabicu a ja som sa zachmúrila.
"Tiež nezaspíš bez mlieka?" zaškeril sa na mňa a ja som pokrútila hlavou. Náhle vstal, prázdny kartón od mlieka zahodil do koša a načiahol ku mne ruku.
"Tak poď. Pôjdeme nejaké kúpiť." Prekvapene som na neho pozrela a chytila ho za ruku. Pomohol mi vstať, zatvoril chladničku, ja som zatiaľ prebehla do chodbičky, obula si tenisky, vetrovku a počkala ho. Myslela som si, že sa pôjde prezliecť, no prišiel ku mne v pyžame. Obliekol sa, vzal kľúče od auta a opatrne otvoril dvere.
"Nevadí ti, že ideme v pyžame?" zaškerila som sa na neho a nastúpila do jeho auta.
"Prečo by malo, ty si aspoň obutá." So smiechom prehovoril a naštartoval auto. Vybuchla som od smiechu. Zapol rádio a zvýšil hlasitosť. Vyšiel z dvora a zaradil sa do riedkej premávky na ceste.
"Takže, ty a Larry?" začal.
"Ou, nie. Nie, sme len kamaráti." Hneď som to zamietla. Liam sa zatváril zamyslene.
"Aha, a to ti rodičia dovolili ísť ku cudzím ľuďom?" prekvapene sa na mňa pozrel, keď zastal na červenej.
"Mama o tom vlastne ani nevie, vie že som odišla, nechala som jej odkaz, no nevie kam." Priznala som.
"Bude mať o teba strach. Mala by si jej zavolať." Zamyslene poznamenal a pohol sa.
"Ja viem." Zahundrala som." Pri pomyslení, že moja mama sedí doma, plače od strachu mi bilo srdce rýchlejšie.
"A čo tvoj otec?" táto otázka ma prekvapila.
"Ja otca nepoznám." Jeho prekvapila naopak odpoveď.
"Ako to?" chcel vedieť viac. Musela som porozmýšľať, čo mu poviem.
"No. Mama bola mladá, keď ma čakala, a jej priateľ odišiel preč. Sľúbil že sa vráti, no nevrátil sa." Vyšla zo mňa pravda. Liam zamrzol, myslela som si, že na to prišiel. Že mu to docvaklo.
"To ma mrzí. Mne sa stalo niečo podobné." Volant stlačil pevnejšie.
"Vážne?" pozrela som sa na neho. Jeho hnedé oči uprene hľadeli pred seba. Osvetľovali ich svetlá pouličných lámp, no jasne som videla, že ich má rovnaké ako ja. Hneď som odvrátila zrak pred seba a čakala na jeho odpoveď.
"Bol som mladý, chcel som ísť za svojimi snami, tak som odišiel od dievčaťa, ktoré som tak veľmi miloval. Keď som sa po súťaži na ňou vrátil. Kamaráti mi povedali že odišla." Pokrčil plecami a zaparkoval na parkovisku pred non stop Tescom. Vyvalila som oči. Ako to, že mu povedali že mama odišla? On sa za ňou vrátil? Slzy sa mi tlačili do očí, mala som sto chutí mu teraz povedať, že moja mama nikam neodišla, že po celých tých 16 rokov na neho čaká.
"Ideš?" ani som si nevšimla kedy vystúpil. Zaklopal mi na okienko a potom mi otvoril dvere. Prikývla som a vystúpila.
"Poď rýchlejšie, lebo mi zamrznú nohy." Smial sa a ja s ním. Do Tesca sme vošli ako najväčší frajeri. Každý sa za nami otáčal, zízali na to, že sme v pyžamách a Liam je bosý.
"Zajtra toho budú plné noviny." Hundral zatiaľ čo ja som tlačila vedľa neho košík.
"No a čo! Sme mladí!" zasmiala som sa a zastala pri oddelení s oblečením.
"Páči sa ti niečo?" Liam si ma všimol a podišiel ku mne. Snažil sa pozerať tým istým smerom ako ja.
"To tričko." Zažmúrila som očami a pobehla ku nemu. Liam po chvíli došiel za mnou.
"Pozri a tam je také isté ale pri chlapov. Kúpime si ho." Vyhlásil a rozbehol sa na opačnú stranu s mužskými vecami. Zatiaľ som si našla svoju veľkosť a hodila ho do košíka.
"A teraz to mlieko." Usmial sa.

A je to tuuuuu.. Liam s Gabe sa zbližujú. čo si myslíte ? ako to dopadne? Nakoniec mu to Gabe povie alebo na to príde sám ? :)
Nechcela som to robiť, ale kým nebude 10 komentárov, nedám novú časť ..Sorry, musím, lebo keď pozerám tú aktívnosť na blogu, neviem či to niekto číta. Niekedy sa vám to tak pekne podarí 10-11 komentárov, no niekedy to stojí za ho*no.

4Days To Go ! OWOA

17. february 2013 at 9:51 | S. |  Playlist

^^^^/Klik Foto/

5Days To Go ! OWOA

16. february 2013 at 12:04 | S. |  Playlist


^^^^
/Klik na Foto/ :D

Teenage The Fuck Up -3.

15. february 2013 at 15:00 | S. |  Teenage The Fuck Up


Lottie:

Prebudil ma buchot. Najprv som si to nevšímala, no potom mi to začalo liesť na nervy tak som otvorila oči. Ten blonďavý Niall skákal predo mnou na jednej nohe a pokúšal sa obliecť si nohavicu. Mrmlal rôzne nadávky, pri ktorých som sa musela zasmiať. Hneď si to všimol tak na mňa vrhol vražedný pohľad. Tvár mi skamenela, bez slova som sa odkryla a vstala z postele. Až teraz som si všimla, kde som spala. Bolo tu 7 postelí, ako pre siedmych trpaslíkov a ja snehulienka som spala v jednej z ich. Zasmiala som sa, pri tejto myšlienke, no do izby vleteli ďalšie postavy. Vôbec si ma nevšímali, stála som tam ako socha a nevedela čo mám robiť. Podišli ku sebe čo najbližšie a niečo si šepkali. Nepočula som ich, vedeli do dokonale dobre, zdalo sa mi, že len otvárajú pery. Celý čas som ich pozorovala.
"Dobré ráno." Celý vysmiaty vošiel do izby Harry, aspoň myslím že to bol on, či to bol Niall? A ten ktorý ma zobudil bol Harry? .. mala som v tom zmätok. Za tým kučeravým sa objavil celý zničený Louis. Toho som si pamätala ako jediného poriadne. Vrhol na mňa taký hnusný pohľad až mi skrútilo žalúdok.
"Dúfam že si sa vyspala." Zafrflal a až vtedy sa konečne na mňa chalani pozreli, ako keby len teraz zistili že som vstala.
"Ehm, ja.. Máte tu kúpeľňu?" nevedela som kde som, či to je nejaké podzemné laboratórium, alebo garáž, alebo ja neviem čo. Na moje prekvapenie, jeden z nich prikývol. Mal tmavé vlasy, veľké hnedé oči a okolo nich husto mihalnice a hrubým obočím. Na brade mal jemné strnisko, čo ho robilo neodolateľným. Títo chalani, boh vie čo robia, no každý z nich je tak kurevsky sexi, až mi bolo trápne, pretože som vôbec nevedela ako vyzerám.
"Tu máš nejaké veci, Lou ti posiela." Paul vošiel dovnútra, nedbalo odhodil veci na posteľ kde som spala a pridal sa ku chalanom.
"Vďaka." Zamrmlala som, a čakala, ktorý z nich sa podujme a ukáže mi kúpeľňu. Po niekoľkých minútach ma to prešlo, tak som bez slova odišla z izby. Myslela som si, že si to ani nikto nevšimne, keď za mnou dobehol jeden z nich.
"Nechcela si ísť ukázať kúpeľňu?" zaškeril sa na mňa ten tmavovlasý. Vďačne som sa na neho usmiala.
"Som Zayn, a ty si Charlotte?" prekvapilo ma to, ako sa ku mne správa, bol asi jediný, kto sa o mňa zaujíma. Prikývla som.
"Ako ťa mám volať? Lottie?" donútilo ma to zasmiať sa. Tak mi nikto nikdy v živote nepovedal, ani by ma to nenapadlo, že sa to z môjho mena dá poskladať.
"Volajú ma Char, ale môžeš aj tak." Usmiala som sa, no to ma prešlo, keď sme prechádzali okolo miestností. Vyzeralo to ako triedy v škole, s presklenými stenami, videla som dovntútra. V jednej sa bili, v druhej narábali s mečmi, v tretej boxovali a v tej poslednej bola telocvičňa. Bolo tam ešte niekoľko miestností, no Zayn zastal pred jednými dverami a otvoril ich.
"Tak tu je to. Potom sa vráť späť." Povedal a zmizol. Vošla som dovnútra, vyzliekla si špinavé a dokrvavené rifle, bundu a tričko a konečne sa pozrela na seba do veľkého zrkadla. Vyzerala som, ako po atómovom výbuchu, nie ako tie herečky v akčných filmoch, ja som vyzerala ešte horšie. Leukoplast cez pol čela, rozmazaný make-up pod očami, všade, dlhé hnedé vlasy mi ostali v jednom veľkom uzli. Obzrela som sa okolo, bolo tu všetko čo som potrebovala, či už pre dievčatá alebo pre chlapcov. Okamžite som si vybrala jeden zo šampónov a vliezla pod sprchu. Začula som zvuky, no nejako som si to nevšímala, myslela som si že sa mi to zdalo, pripadala som si naivá a ďalej sa sprchovala. Ponorila som sa do vlastných myšlienok, rozmýšľala som o včerajšej noci, o tom, kde to vlastne som ale hlave, čo sa bude diať ďalej. Vypla som vodu, stiahla z vešiaka osušku, obmotala som si ju okolo tela a vlasy mokré som si nechala len tak padať. Keď som odťahovala záves, zjavila sa predo mnou postava. Vykríkla som a Louis sa na mňa otočil s tým jeho opäť hnusným pohľadom.
"Čo vrieskaš." Zahundral a venoval sa ďalej holeniu brady.
"Nevidíš že sa tu sprchujem!" zahundrala som a prešla okolo neho ku svojmu umývadlu.
"A?" mykol plecami. Prevrátila som očami.
"Som dievča, potrebujem mať.." začala som vykladať, no vzápätí som bolo nalepená na stene a pritlačená o ňu Louisovým telom.
"Tu to že si dievča nikoho nezaujíma, tu ide o to, či prežiješ alebo zomrieš, tak prestať byť ufňukaná." Zasyčal mi do tváre. Cítila som silný buchot jeho srdca, ktorý mi bubnoval na hrudi a ladil s tým mojim. Zažmúrila som očami a pozrela do tých jeho modrých. Sykol mi naposledy do tváre a vrátil sa k pôvodnej činnosti. Chvíľu som sa nehýbala a spamätávala som sa z toho, no potom som zaťala ruky v päsť a začala sa pred ním obliekať.
"Hou! Čo to robíš?" pozrel sa cez zrkadlo na mňa, keď zbadal, že pred ním stojím úplne nahá. Načiahla som sa po podprsenku a gaťky.
"Snažím sa prežiť." Zaškerila som sa na neho.

Cool Kids Don´t Dance 10

15. february 2013 at 9:21 | S. |  Cool Kids Dont Dance
Och bože -_- .. tie komentáre typu: Kedy bude Cool Kid.. ? no bude! táto poviedka je tu vždy a ja neviem presný dátum, kedy budem mať čas písať. Zapamätajte si to, vždy tu táto poviedka bude a budem ju pridávať a písať až kým nenapíšem poslednú časť. :) Inak, striedam to.. raz TTFU a raz CKDD



Liam zaparkoval na letiskovom parkovisku so slovami, aby sme ho počkali že je hneď späť. Larry si za ten čas prisadol ku mne dozadu. Mlčala som, na našu predchádzajúcu hádku som nechcela spomínať, pretože sa poriadne nepoznáme a on má niečo proti. Všimla som si, ako nervózne sedí, hlavou otočený ku oku, žmolil ruky a pomaly dýchal. Vzdychla som si a pozrela sa cez svoje okno, kde som videla Liama s jeho priateľkou ruka v ruke, tesne pri sebe. Prišlo mi to ľúto. V jeho aute sedí dieťa z jeho krvou a on o tom neviem, dokonca pred ňou objíma a teraz aj bozkáva svoju nastávajúcu.
"Mala by si mu to povedať." Pošepkal Larry. Prekvapene som na neho pozrela. Nedíval sa na mňa, len uprene hľadel na Liama. Pokrútila som hlavou.
"Nechám to tak a vrátim sa domov." Zašepkala som.
"Nie to nemôžeš, Gabe. Si jeho dcéra. Nemyslíš si že by sa.." zmĺkol. Nechápala som prečo, až kým sa neotvorili predné dvere a do auta sadla vysoká hnedovláska z veľkým objemom vlasov.
"Ahoj Larry. Och, ahoj." Otočila sa hlavou dozadu, usmiala sa na Larryno, no keď si všimla mňa zamrzla.
"Teba ešte nepoznám." Po chvíli sa usmiala.
"Som Gabe." Prehodila som, venovala som jej niečo také ako úsmev.
"Danielle." Ona sa naozaj usmiala.
"Tak čo? Už ste sa zoznámili?" Liam celý šťastný si sadol do auta, kľúče vložil do zapaľovača a otočil sa ku mne a ku Larrymu, ten prikývol, ja som len mlčky sledovala Liama.
"Chýbala si mi." Liam sa otočil tvárou ku Danielle a venoval jej dlhý a vášnivý bozk. Potichu som zavzlykala. Larry si to všimol, tak ma pevne chytil za ruku a prisunul sa bližšie.
"Môžeme už ísť? Som hladný!" zahundral čo ich od seba odtrhlo. Zasmiali sa a Liam vyštartoval.

Larry:

Videl som na Gabe, že ju to trápy. Úplne sa jej zmenila nálada. Mal som výčitky, že som na ňu tak vyletel aj keď mi nič neurobila. Vážne som nevedel, prečo som na ňu bol naštvaný, možno preto, lebo tu vtrhne a všetko sa začne točiť okolo nej, no mýlil som sa. Nerada súhlasila s mojím otcom, no zrejme nemala na výber, nemohla dobehnúť za Liamom a povedať mu to. Celú cestu som jej držal ruku, nenamietala. Oprela si hlavu o moje rameno a sledovala mesto. Liam konečne zastavil pred nejakou zrejme dosť drahou reštauráciou, čo s Gabe opäť trhlo. Pozrel som na ňu a povzbudivo sa na ňu usmial.
"Neboj sa." Pošepkal som a obidvaja sme vystúpili. Nezaobišlo sa to bez novinárov, ktorí nás obkľúčili. Opäť som chytil Gabe a predieral sa davom. Keď sme vošli do reštaurácie, počul som, ako Liam nadával. Zasmial som sa a uvoľnil Gabe cestu. Prešla okolo mňa za Danielle a Liamom k nášmu stolu.
"Konečne." Hneď vstal môj otec a podišiel ku nám dvom.
"Si v poriadku?" ustráchaný pohľad venoval Gabe.
"Toto si nemôžem dovoliť." Okamžite spustila.
"Gabe, zlato, si tu hosť. Tak nevymýšľaj."
"Nezvaný hosť." Zahundrala a usadila sa na voľnú stoličku vedľa môjho otca a Nialla. Ja som si sadol oproti nej, takže som ju mohol celú večeru sledovať. Najskôr sedela mlčky, no hneď ako si Niall začal objednávať a hovoriť do nej všeliaké jeho hlúposti, čím sa "skamarátili" hneď bola veselšia. Celý večer sme sa dobre bavili. Neviem čím to bolo, možno tým že má Directionerskú krv, ale dokonale k nám zapadla. Všimol si to aj Liam, pretože z nej nemohol spustiť oči. Smiali sme sa na jej prestrelkách s Harrym, ktorý mal vždy nejaký argument, no ona ho hneď odpísala, až stratil reč, na čom sme sa bavili. Keď sa do konverzácie priplietol aj môj otec, a postavil sa na stranu Gabe, musel som odbehnúť na záchod, pretože som sa skoro počúral.
"Larry? Si tu?" bol som v kabínke, keď na mňa niekto zakričal. Neodpovedal som, spláchol som a vyšiel vonku. Stál tam Liam a umýval si ruku.
"Deje sa niečo?" pristúpil som ku nemu a rovnako si umyl ruky.
"Ja len, tá tvoja kamarátka, Gabe, je to vážne skvelé dievča." Usmial sa a uvoľnil mi cestu ku uteráku. Zasmial som sa.
"Ja viem." Prikývol som.
"Vy dvaja spolu chodíte? Pretože ak áno, tak sa jej drž." Liam bol vždy ako môj druhý otec, teda vlastne mi tak mama vždy hovorila, keď sme preberali tému o One Direction po ich rozpade a dlhej pauze. Môj otec bol blázon, tak sa ma vždy ujal Liam.
"Nie, nie." Okamžite som mňa vyšlo zo smiechom.
"Je to len kamarátka." Usmial som sa na neho a on prevrátil očami.
"Aj tak. Drž sa jej. Zišla by sa do rodiny." Potľapkal ma po ramene a vošiel do kabínky. Zasmial som sa sám pre seba.
´Ona v rodine je, Liam.´ v mysli mi prebehlo a vrátil som sa ku stolu, kde sa všetci smiali ako blázni.