March 2013

Is this the end? ..

31. march 2013 at 10:12 | S. |  Bullshits.
Dlho som rozmýšľala..
Ide o to, že pred rokom, keď som založila blog sa mi všetko zdalo tak jednoduché, všetky svoje sny, všetok svoj vysnívaný život som napísala do Same Mistakes, potom prišiel nový nápad s Let´s do this, poviedka Swag, ktorú som však nedopísala, neskôr Same Mistakes 2, I´m Back... Nápady prichádzali a prsty po klávesnici utekali.
No teraz? musím sa prekonávať aby som niečo napísala, často Word zatvorím, pretože nemôžem prísť na pokračovanie ďaľšej časti.. Ja mám v hlave toľko nápadov ale tak málo času mám na všetko.
Tieto prázdniny sú úplne divné.. všetko sa zomlelo tak rýchlo a všetko sa zmenilo. Behom sekundy.. nikto nič neplánoval, všetci sme boli spokojný, no potom to prišlo a všetci sme teraz v "riťke" .. myslím moju partiu.
čoskoro pôjdem na strednú, čakajú ma prijímačky, leto.. všetko.. Proste, tento blog

Pozastavujem!!

Fest mi je divne, neviem si predstaviť bez neho, vždy kontrolujem komentáre, keď je tam viac ako 10 teším sa ako malé dieťa. Viem, Chinny Chin Chins sa len rozbiehalo, mám k nej trailer, ktorý si pozrelo vyše 200 ľudí, veľmi veľmi ďakujem.. ale ja proste.. neviem nestíham, nechce sa mi..
Sľubujem že sa k tomu vrátim, sem tam niečo načarbem na papier a možno to zverejním na blogu ako novú poviedku.
Sľubujem, že keď sa vrátim k písaniu, bude to MEGA! .. ale teraz ma pochopte, že potrebujem čas..
Poviedky a všetky veci na blogu ostanú, len nejaký čas, možno navždy, možno na týždeň sa blog pozastavuje.
Ďakujem všetkým čitateľkám, tie ktoré sledujú blog od začiatku ale aj tie, ktoré nie :)
Mám vás rada, dievčatá :)

Love, -S.

Chinny Chin Chins 04.

30. march 2013 at 10:34 | S. |  Chinny Chin Chins

Blikla som svetlami, keď som si uvedomila, že ma chalani dobehli a viezli sa v druhom aute za mnou. Niekoľko krát sa ma pokúsili zastaviť, no vždy som sa im vyšmykla. Zastavila som až pred skladiskom Rangers, schmatla som zbraň a vybehla vonku z auta. Nezamykala som ho, chcelo to rýchli útek.
"Ector!" zrevala som, niekoľko metrov od dverí skladiska.
"Deny, upokoj sa." David mi svojim pevným stiskom opäť stiahol ruku a snažil sa ma dotiahnuť von zo skladiska. Vystrelila som zo zbrane do zeme, čím sa zľakol a pustil ma.
"Ty suka." Zasyčal, no ja som už zvierala mohutnú kľučku od dverí na sklade. Zdalo sa mi to, alebo tu bolo ticho, opatrne som prešla cez polootvorené dvere, zbraň som namierila pred seba, adrenalín v krvy stúpol, preto keď sa za mojim chrbtom ozval George, stočila som sa a namierila na neho. Ten sa uškrnul, vôbec sa ma nebál, niekto vy spanikáril.
"Počkaj." Zložil mi ruky, aby som na neho nemierila.
"Sme v tom spoločne." Zaškeril sa, o krok odstúpil, vytiahol z nohavíc zbraň a namieril ju pred seba. Ostatný chalani nás dobehli a David hneď pristúpil ku mne aby ma kryl.
"Prepáč mi to." Zaškeril som sa na neho. Prevrátil očami.
"Deny, nezdá sa ti, že je tu nejako ticho?" zložil zbraň a porozhliadol sa.
"Možno čakali že prídeme." Mykol plecom Ron, jeden z chalanov.
"Pšššt!" zamával rukami George, prekvapene som na neho pozrela.
"Počuli ste to?" zašepkal a všetci sme stŕpli. Opäť som namierila zbraň pred seba, no pred nami sa neobjavili Rangers, ale modro červené húkačky, ktoré vydávali ten hnusný, neznesiteľný, sprostý zvuk, ktorý keď počujem, nám chuť zvracať. Polícia nás autami obkľúčila z každej strany. Cúvla som o krok až kým som sa nestretla s chrbtami chalanov.
"Odhoďte zbrane a zdvihnite ruky nad hlavu." Do megafónu sa ozval hlas. Prekvapilo ma to, že to nie je Mason, on väčšinou je vždy tam, kde som ja. Nikto z nás sa ani nepohol, vždy sme mali pred sebou nabité zbrane.
"Počuli ste!" neznámi hlas prehovoril opäť o niekoľko nôt hlasnejšie. Vzdychla som si a urobila ako kázali. Hodila som pred seba zbraň, preniesla váhu na jednu nohu a lenivo som zdvihla ruky nad seba. Urobili tak aj chalani. Policajti prešli cez autá k nám a každého z nás chytili za ruky a stiahli nám ich za chrbát.
"Slečna sta zatknutá." Prehovoril a nasadil mi putá. Prekvapene som pozrela na Georga, on vypleštil oči.
"Dočerta! A za čo!" vyšlo zo mňa posmešne.
"Za vraždu Rexa Donovana." Odvetil jeden z policajtov. Preglgla som, sú vážne tak tupý, ako si môžu myslieť, žeby niekto z nás zabil Rexa? Keď to bol náš brat? Počkať oni tú rivalitu medzi Rangers a Kings nikdy nepochopia. Sklonila som hlavu a nasadla do auta vedľa Davida, ktorý tam tŕpol a pohľadom prebodával každého a jedného debila v modrej uniforme. Pokrútila som hlavou, posunula sa, aby mohol zatvoril dvere a cez okno som na neho pozrela. Naše pohľady sa stretli a on na mňa žmurkol. Zdvihla som ruky, keďže boli spojené putami a ukázala mu prostredník. Zasmial sa a odišiel za kolegami.
"Až doteraz som nechápal, prečo majú všetci policajnou za debilov. Teraz som pochopil." Zahundral mi David do ucha, keď sa policajné auto pohlo. Zasmiala som sa a pohľad preniesla na skladisko, z ktorého sme vychádzali.
´Vrátim sa Ector, toto ešte neskončilo.´

Z pohľadu chalanov:
"Pozri Tay, viem že ti prekáža že som s chalanmi a nie s tebou ale teraz máme prácu, tak mi kurva už nevolaj!" v okamihu som zložil a mobil hodil do vrecka.
"To dievča sa ešte neozvalo?" akurát keď som si sadol späť ku chalanom, prerušil napäté ticho Liam, hneď ako do miestnosti vošiel Paul so Simonom. Obaja pokrútili hlavou a sadli si na stoličky k nám.
"Musí sa ozvať. To dievča má talent. Vie rapovať, je krásna." Spustil Louis a lakťami sa oprel o stôl. Pohodlnejšie som sa usadil a prehodil jednu ruku cez operadlo. Vážne ma to nezaujímalo. Sme slávny, bohatý, pekný.. tak nechápem načo nám bude nejaké dievča, ktoré nám bude žrať peniaze z účtov.
"Jasne sme vám zakázali vyberať podľa krásy." Zamrmlal Paul a ja som odfrkol. Tí štyria sedeli za notebookom niekoľko hodín denne, no nehodnotili spev, ale ktorá ako vyzerá.
"Ale vezmi si to tak, nemohla by vyzerať ako opica." Zastal som sa Louisa a zaškeril som sa na Paula. Simon na mňa prekvapene pozrel, ako keby si až teraz uvedomí, že aj ja som tu.
"Majú pravdu, Simon. Musíme ju dostať." Prehovoril po minútach ticha Liam. Simon neodpovedal, zamyslel sa a pohľad upriamil na obrovské okná. Vyrušil nás jeho mobil, ktorý mu ako šialený začal zvoniť, čím ho trhlo a prebudil sa z tranzu. Vstal, stlačil zelený rámček a potiahol ho po display. Priložil si telefón k uchu a pristúpil viac ku oknu, k nám otočený chrbtom. Jasne sme na ňom videli, ako stŕpol a ruku zaťal v päsť.
"Dobre, prídeme hneď ako to bude možné." A zložil. Otočil sa k nám a vzdychol si. Mobil jedným pohybom vložil do vačku a pozrel na nás.
"Tak páni, zdá sa, že naša budúca hviezda bude pre nás ťažký oriešok. Zbaľte si zopár vecí, letíme do New Yorku, dostať ju z basy." Prešiel okolo stola, ignoroval naše nechápavé pohľady a vyletel zo zasadačky. Prekvapene sme pozreli na Paula, ktorý vyzeral rovnako zmetene ako my.
"Počuli ste šéfa." Zakoktal sa a vybehol za Simonom.
"To si z nás niekto, kurva, robí srandu?" zasyčal Zayn a trepol frustrovane rukami po stole. Vstali sme a odišli sa pobaliť. Hodil som chalanov domov a ja som vošiel do svojho bytu.
Ak nám tá malá suka bude robiť problémy, potom si radšej vyberiem niektorú z tých ujačaných fanyniek. Ako to kurva mysleli, že ju máme dostať z basy? To je dcéra nejakého mafiána?
Zbalený sme netrpezlivo čakali Paula na letisku, zamaskovaný a hlavne nepripravený na náš menší "výlet" do New Yorku.


Hahaha. Krvopotne ste tam dali ten 15. komentár. Pomaly sa to začína rozbiehať ... Názor ? 10 komentárov? :)
Btw: Niektoré sa ma pýtali na pesničku v Trailery, tak tu je :




Chinny Chin Chins 03.

26. march 2013 at 14:08 | S. |  Chinny Chin Chins

Zhodila som zo seba bundu, vyzliekla si rifle, ostala som len v lambade a kraťasových nohavičkách. Na ruky som si navliekla rukavice, podišla som k hrubému a tvrdému mechu, do ktorého som začala s celou silou udierať. Vychádzala zo mňa všetka zlosť, už od včerajšieho stretnutia s Rangers.
Mesto New York nie je len mesto Manhattanskej elity, sídlo známych ľudí. Ten pravý New York je rozdelený na dva svety- teritóriá. Jeden patrí nám- Kings a tá druhá strana patrí Ectorovi- Rangers. Chodila som s ním niekedy, to on ma dostal do tohto sveta, bola som pravá ruka Rangers, tajná zbraň. Chalani ma mali radi, pretože som nebola ako ostatné pičky z New Yorku. Pracovala som na sebe, trénovali ma. V mojej mysli nebol ani náznak citov, výčitiek, robila som to, čo ma bavilo. Nemala som problém zastreliť niekoho a vlastnoručne ho zakopať tak, aby ho už nikto nikdy v živote nenašiel. Ector si ma privlastnil. Bola som hlúpa, keď som si myslela, že ma ľúbi, klamala som samú seba, že ja ľúbim jeho. Bola som mu len na nočné šukanie a cez deň ako handra. Jebal s každou druhou a ku koncu toho celého cirkusu mu nevadilo vyšukať nejakú suku pred mojimi očami. Chalani sa mi smiali do ksichtu, no mala som po ruke Ectora. Jeden večer ma opili, sfetovali a hodili do bordelu. Nebiť Dávida a Rexa, ktorý ma z toho dostali, neviem kde by som skončila. Vedeli kto som, neverili mi, pretože ja som im nedôverovala a nechcela im povedať čo sa vlastne stalo- hanbila som sa za to, za to, aká hlúpa som bola. Mysleli si, že som nejaký odvádzač pozornosti, aby získali Rangers aj druhú časť NY, no po čase, tým že som s nimi bola čoraz častejšie, som si k nim vybudovala vzťah. Ten pravý, kamarátsky, súrodenecký, odmietala som to, pretože som nevedela čo to je. Keďže som pred tým žiaden podobný vzťah nemala, ani k svojej mame a nevlastnému bratovi Tobymu. No potom to zo mňa vyšlo, a ja som všetko Rexovi a Davidovy vyrozprávala. Tak som sa dostala ku Kings, a nemenila by som nikdy. Ani keby som tú skurvenú súťaž vyhrala..
"Neprežeň to." Strhla som sa, keď som za sebou začula hrubý a prenikavý hlas, čo ma vrátil späť do reality. Celá spotená som sa oprela o mech a pravidelne dýchala.
"Si v poriadku?" George prešiel ku mne a chytil ma za rameno.
"Je mi fajn." Odfrkla som. Vytrhla som sa z jeho stisku a rozopla rukavice. Nechala som ich padnúť na zem a napla telo.
"Deny." Všimol si to, tak dobre ma poznal, vedel keby mi niečo je. George bol ako tatko. Tu sme si boli všetci rovnocenný, ja som bola žolík, neľútostný, David s Rexom moje ochranné ruky, George náš tatko a ostatný chalani ako neľútostný bojovníci.
"Ja.." vzdychla som si, otočila sa a ostala som stáť tvárou k jeho hrudi. Nevydržala som to a rozplakala sa mu do nej.
"No tak, Deny. Prvý krát ťa vidím plakať. Mám niekomu nakopať?" objal ma obrovskými rukami a pritlačil ma k jeho obrovskej hrudi v ktorej som sa skoro stratila. Zasmiala som sa, pri jeho slovách. Na čo mi je otec? Keď mám jeho.
"Deny! George!" začuli sme, ako niekto kričí naše mená. Strhli sme sa obaja. Odtiahla som sa od Georga a pozrela na neho. Pokýval plecami, na znak že nechápe. Schmatla som rifle, natiahla som na seba tričko a do ruky si vzala bundu. S Georgom sme sa rozbehli za hlasom a našli sme Davida pri skrinke so zbraňami.
"Čo sa stalo?" ako prvý prehovoril George. David zdvihol hlavu a pozrel na nás. Jeho oči našli moje. Videla som v nich niečo, čo ešte nikdy v živote. Leskli sa mu v nich slzy!
"David." Zavrčala som, keď nereagoval na otázku.
"Máme problém." Len zamrmlal. Zbraň si založil do riflí a utekal ku autám.
"Dočerta." Vzdychol si George, frustrovane si prešiel rukami cez krátke hnedé vlasy, zo skrinky vytiahol zbraň a bežal za Davidom. Ostala som sama, váhala som, čo mám robiť, no pri skrinke sa na mňa usmiala moja zbraň, je síce napísaná na chalanov, keďže ešte nie som dospelá a rozbehla sa za nimi. Našla som ich netrpezlivo sedieť vo veľkom Range Roveri. Skoro som nestihla nastúpiť, pretože prudko vyštartovali.
"Povieš nám konečne, čo kurva sa stalo?" celá zadychčaná som sa oprela o dva predné sedadlá a medzi nich som vložila hlavu.
"Ide o Rexa." Videla som, ako pevnejšie zvieral volant. Zastal mi dych a George sa na neho prekvapene pozrel.
"Rangeri ho zabili." Dodal napokon a srkol. Pre mňa sa zastavil svet. Nepočula som nič, všetko bolo tak spomalené, George ako vyjavene hľadel na Davida, David ako nehybne sedel, jednou rukou na volante a druhú mal založenú v päsť. Potláčal v sebe všetky emócie, nemohol teraz vybuchnúť, nebolo by to k ničomu dobré. Po pár minútach zastavil pri nejakej bohom zabudnutej uličke a ja som okamžite vystúpila. Rozbehla som sa ku partii chlapcov, ktorý stáli v kruhu a na niekoho pozerali.
"Nie." Zašepkala som tesne pri nich, no začuli ma. Všetci zdvihli pohľad a pozreli na mňa. Odsunuli sa na bok, aby som mohla prejsť k nevládnemu telu Rexa. Ležal na zemi s guľkou rovno v srdci. Padla som na zem a rozplakala sa na neho nehybnej hrudi.
"Deny." Začula som hlasy chalanov.
"Prečo to urobili?" George prehovoril.
"Mňa by skôr zaujímalo, ako sa k ním Rex dostal." Zamyslene hovoril David.
"Zabijem ich." Zasyčala som. Prudko som sa postavila, nohou rozkopala vyrytý znak Rangers v zemi a rozbehla sa ku autu.
"Deny, prestaň." Zastavila ma tvrdá ruka, ktorá ma chytila za lakeť a stočila ku sebe.
"David, oni ho zabili! Zabili nám brata! Ako mám prestať!" kričala som po ňom a snažila sa dostať z jeho pevného stisku.
"Ector zhnije v pekle." Vytrhla som ruku a nastúpila do auta. Skôr ako stihol David nastúpiť, ja som naštartovala a čo najrýchlejšie sa dostala do premávky. Ignorovala som trúbenie vodičov, pridala som plyn, trhlo mnou a poriadne sa oprela o sedadlo. Voľnou rukou som si poutierala slzy.
"Ešte dnes." Dodala som si sama pre seba.

Čo hovoríte ? Názor? Draaama sa začína .. ešte si počkáme ale na pointu, kedy sa chalani dostanú k Deny, či sa im to nepodarí, pretože za to čo urobí pôjde do vezenia ? .. uvidíme :D
15 komentárov ? :)

Chinny Chin Chins 02.

24. march 2013 at 10:04 | S. |  Chinny Chin Chins


"Zdravým pán učiteľ." Zaškerila som sa na starého pána, ktorý ma tak nemal rád, až mi to robilo dobre.
"Aj tebe, Deny." Vyčaril na mňa ten jeho povestný falošný úsmev a ja som sa zasmiala. Prešla som okolo neho ku svojej skrinke, kde ma čakali Rex s Davidom. Rex upieral pohľad do svojho tabletu a David ma sledoval.
"Buď rada, že nevie o tvojich večerných prúseroch. Inak by si vyletela." Zaškeril sa na mňa a zatvoril svoju skrinku.
"O akých prúseroch?" zasmiala som sa a otvorila svoju skrinku vedľa tej jeho.
"Počúvajte toto. Nejaká britská chlapčenská skupina vyhlásila súťaž." Zasmial sa do tabletu Rex.
"Nenávidím Britov." Striaslo ma. Vytiahla som svoje učebnice s zabuchla skrinku. Postavila som sa z druhej strany pri Rexovi a nakukla som do jeho tabletu.
"Vraj je to celosvetová súťaž. Hľadajú nový talent. Musíš naspievať nejaký cover, poslať im to a oni keď ťa vyberú, tak ti zmenia život." Vybuchla som od smiechu a tí dvaja so mnou tiež.
"Tak si vypočujme nejaké talenty." Začal preklikávať jednotlivé covery. Presunuli sme sa na lavičku a pozerali na dievčatá, ktoré sa tam strápňovali.
"Tie pesničky mi pripadajú ako s High School Musical." Pokrútila som hlavou a vytrhla som Rexovi z rúk tablet.
"Čo hundreš, sama si na ňom bola závislá." Štuchol do mňa.
"Sprostýý." Zasyčala som a klikla na nejaký cover. Na lište ma zaujali ďalšie videá a hlavne jeden. Stuhla som, nedokázala som sa ani pohnúť.
"Čo je?" obaja sa ku mne naklonili. David ako prvý stlačil video s MOJIM coverom a na obrazovke som sa zjavila ja ako spievam pesničku TORN. Rex s Davidom sa začali smiať ako blázni a ja som mala chuť ich zabiť, ale v momente. Sami vedeli, že toho som schopná. Keby môj pohľad zabíjal, momentálne by všetci, ktorý prešli okolo mňa boli mŕtvy.
"Ako to mohla urobiť." zasyčala som, až som mu opľula tablet.
"Nothings fine i´m tooooorn.." plakal do smiechu Rex. Udrela som mu jednu do ramena a on sa stiahol, no vždy mu trhalo kútiky.
"To bolo pred rokom!" vstala som a pevne zvierala v rukách tablet.
"Opatrne." Hneď mi ho Rex vzal z rúk.
"Čo sa stresuješ, veď ty nevieš spievať, tak nechápem, prečo by ťa mali vziať." Utieral si slzy David a konečne vstal zo zeme.
"Ja ju zabijem!" zasyčala som a rozbehla sa po chodbe. Kašľala som na to, že mám ešte asi 4 hodiny, musela som ju vidieť hneď, vykričať ju hneď a poprípade zabiť, obesiť a spáliť jej telo. Vrážala som do každého a jedného študenta, rovnako ako do chodca na ulici. Domov som dobehla celá udychčaná. Musela som sa chytiť zábradlia, aby som sa vydýchala, no po chvíli som vletela do domu rovno do obývačky, kde sedela mama a hojdala Tobyho, ktorý práve zaspal.
"Ako si to mohla urobiť!" bez rozmýšľania som zvrieskla, na čo sa Toby zobudil a začal plakať. Prekvapene sa otočila ku mne.
"Tak toto sa ti podarilo." Pokrútila hlavou, ignorovala ma, vstala a začala s ním kráčať a utišovať ho.
"Počúvaš ma!" oprela som sa rukou o sedadlo.
"A ty seba počúvaš? O čo ti opäť ide? Navyše po mne nekrič, nie som tvoja kamarátka ale mama!" pomaly zvyšovala od nervoch hlas.
"Áno, mama k pohľadaniu." Zahundrala som. Škaredým pohľadom na mňa pozrela, no mne to bolo jedno.
"Ako si mohla poslať niekomu cudziemu môj cover! A ešte z môjho tabletu kde mám osobné veci!" vrčala som.
"Och, aha, ty myslíš toto." Jej pokojný tón mi len pridával a pridával.
"Veď pekne spievaš, tak prečo to nevyužiť?" mykla plecom a Tobymu venovala pusu na čelo, aby už neplakal.
"Matka!" opäť som zvrieskla.
"Rozprávaj sa so mnou slušne!" oponovala mi.
"A ako?! keď sa mi hrabeš vo veciach do ktorých ti nič nie je!"
"Nič? Si moja dcéra a mám na to právo. Už ma nebaví ako vždy chodíš domov so strážnikom Masonom, mám po krk toho, ako mi každý týždeň zavolá polícia že ťa našli niekde opitú, alebo si niečo urobila, vykradla a ja mám za teba platiť odškodné!" vzdala to a Tobyho pustila na nohy. Ten sa okamžite rozbehol ku svojej kôpke hračiek a bez slova sa začal hrať, ako keby tu bol sám. Niekedy sa zamýšľam nad tým, či jeho otec nie je autista, no potom si spomeniem, že jeho otec zrejme neexistuje.
"Odrazu sa staráš! Odrazu keď je všetko tak ako ja chcem sa staráš!"
"Všetko tak ako ty chceš? Takže tebe nevadí, že si robíš sama hanbu? A nevadí ti, že keď umriem, alebo teba vyhodím z domu, že ostaneš na ulici pretože nie si schopná ničoho!"
"Ako to myslíš! Nemáš nikoho, kto by ti pomáhal! Nemáš nikoho si sama! Pre niektorých ľudí si obyčajná kurva s dvoma deťmi, ktorých otec je neznámy!" pri mojich posledných slovách zmeravela. Vyrazila som jej dych, nečakala to. Začala som si za chrbtom žmoliť ruky, keď som si všimla, že som to prehnala. Bez slova podišla ku Tobymu, vzala ho na ruky, prešla okolo mňa a už som len počula, ako tresla dverami. Vzdychla som si a posadila sa na schodík medzi chodbou a obývačkou. Tvár som si skryla do dlaní a zavrčala som.
´Nie, neľutujem ani slovo z toho čo som povedala. Má právo vedieť môj názor, aj keď je takýto. Aj keby som nevyhrala, neodišla by som. Nie z New Yorku, nie z mesta, v ktorom mám konečne aj ja moc.´ prudko som vstala, vzala si z maminej peňaženky niekoľko dolárov a vyšla z domu. Nezamkla som, bolo mi to srdečne jedno. Rozbehla som sa do garáže, na miesto kde som doma. Skutočne doma.

175 videní na YTube? :O

23. march 2013 at 17:23 | S. |  Bullshits.
no :D
Dlho tu nebol môj "Denník"? či čo to je .. každopádne..
Neviem či sa mi to zdá ? alebo vás Chinny Chin Chins moc nezobrala? Len 9 komentárov? .. no ták.. potrebujem vidieť záujem. každopádne mám tam 175 zhľadnutí :O čo ti šlape? c´moooon lajkujte komentujtee :D druhú časť mám napísanú len, sa mi zdá že to nikto nečíta :/ ..
Dnes som si bola po moje krásne prvé tričečko One Direction :


Urobila som si GIFYO APP hľadajte ma pod menom Nia Kapral - klasika :D
Tak isto ma follownite na instagrame _Kapral
ňaňaňa :) Len toto som chcela, sa pochváliť s tričečkou :D
Komentujte alebo lajkujte mne je jedno.. len nech vidím že vás to baví, inak tú poviedku zruším :D

Chinny Chin Chins 01.

21. march 2013 at 13:59 | S. |  Chinny Chin Chins



Život prináša radosť, no aj obrovské problémy. Bola som mladá, lákalo ma zlo.. Vedela som niekde vnútri, že to čo robím nie je správne, no na zovňajšok som to nedala pocítiť. Bola som ako skala, nerozrušilo ma nič, hádala som sa, bila, škriepila, osočovala ľudí bez hraníc..
No nie vždy, to viedlo ku dobrému koncu. Dnešný večer bol však iný. Piatok večer, škola za mnou a David s Rexom ma čakali pri McDonalde. Kráčala som pomalou chôdzou, pre mňa čas nemal presné vymedzené hodnoty. Bolo mi to jedno, keby som prišla hodinu, dve, tri po dohodnutom čase. V ústach som lízala červené lízatko, ladnou chôdzou som obchádzala ľudí. Moje čierne kotníkové topánky na vysokom podpätku išli do rytmu a v mysli mi hrala pesnička My songs know, what you did in the dark.
"Deny." Začula som hlasy, keď som pred sebou zbadala skupinku chalanov. No neboli to tí, za ktorými som kráčala.
"Ector." Vzdychla som si a zastala. Postavil sa tesne predo mňa a vybral mi lízanku z úst. Vložil si ho do svojho ústneho otvoru a zahryzol nechutne žltým chrupom do bielej paličky. Zarazene som na neho pozerala, ruky zaťala v päsť, vážne som mu mala chuť vraziť, no pri jeho metri deväť
desiat a hory svalov by som ho tak možno pohladila alebo pošteklila. Jeho banda ogangutánov stála o niečo za ním a všetci na mňa pobavene pozerali. Ector si vytiahol lízanku z úst a tesne sa na mňa pritlačil. Chcel mi ho vrátiť, no ja som ho cez zaťaté pery nepustila. Uklonila som hlavu a on sa zasmial.
"No tak zlato, veď si rada vypchávaš lízanky do úst." Poznamenal na čo sa jeho gorily začali smiať. Zdvihla som obočie.
"Ja mám aspoň komu." Preložila som si ruky cez prsia a zacho
vávala si kamennú tvár. Spoza neho som začula dlhé oo na čo som odfrkla a preniesla váhu na druhú nohu.
"Deny, Deny. Dnes si vstala zlou nohou." Jemne mi prešiel veľkými rukami po líci a zaškeril sa mi tesne pred perami. O krok som ustúpila.
"Čo odo mňa chceš?"
"To záleží od toho, čo mi ponúkneš." Opäť si lízatko vložil do úst, potom ho vybral a špičkou jazyka po ňom krúžil. Skoro som sa rozvracala, vážne som na toto nemala náladu.
"Vlastne mi niečo dlžíš ty." Bleslo mi hlavou.
"Tsss." Surovo mi vložil lízanku do úst a pobavene na mňa pozrel. Okamžite som ho vytiahla a Znechutene som do svojej ľavej ruky pozrela, striaslo ma, no on si opäť na seba upútal pozornosť.
"Hahaha." Zaškeril sa a niečo začal hľadať vo vrecku. Vytiahol od neho malý priesvitný balíček so zelenou zakázanou rastlinou.
"Nech sa páči, kurva New Yorku." Cmukol mi pred ústami a hodil do mňa balíček, ktorý mi dlžil.
"Niekedy si hovoril niečo iné." Odfrkla som, balíček som pretočila medzi prstami a hodila si ho do zelenej vetrovky. Už kráčal okolo mňa, že pôjde preč, no tesne od môjho ramena sa zastavil. Chvíľu rozmýšľal a potom sa ku mne naklonil.
"Niekedy si za to stála." Pošepkal tak, aby som to počula len ja a s jeho bandou odišiel. Vzdychla som si, ako som mohla s takým niečím chodiť, dovoliť mu, robiť tie veci, ktoré robil so mnou. Striaslo ma, lízanku som nechala padnúť na zem a rýchlou chôdzou kráčala pred jeden z tisícky MCdonaldov. Tí dvaja sedeli na malých stĺpoch a jedli hamburger.
"Deny, ale inak nejdeš neskoro." Zaškeril sa na mňa Rex, no keď si všimol, že som mu neoponovala, pochopil že sa niečo stala.

"Stretla som Rangers." Vzdychla som si a sadla si na vedľajší stĺp. David okamžite spozornel a otočil sa ku mne.
"Čo chcel?"
"Nič dôležité," mykla som plecom, "No niečo mi vrátil." Zaškerila som sa nakoniec a opatrne vytiahla vrecúško z vrecka.
"S tebou je radosť kamarátiť." Zatlieskal Rex, vyhodil ešte asi pol hamburgera a ťahal ma za najbližší roh do tmavej a slepej uličky. Vytiahol papieriky, ja som mu podala rastlinku a on si urobil joint. Rex ďalší, a nakoniec ja. Oprela som sa o stenu murovaného domu a vychutnávala ten pocit.
"Aha, viem krúžky." Prehovoril Davis ja s Rexom sme vybuchli od smiechu.


"Deny Monroe. Opäť, že ma to neprekvapuje." Začula som známi hlas na kraji uličky. Prevrátila som očami a postavila sa na rovné nohy.
"Strážik Mason, už by ste si mohli zvyknúť." Zaškerila som sa a pred ním si potiahla z jointa.
"Ale ja si na to nezvyknem." Pokrútil hlavou. Podišiel k nám, jointy nám pobral z rúk a hodil ich na zem. Nejakým jeho stopárskym krokom ich zahasil a ja som počula, cingot pút. Prevrátila som očami.
"Domov trafím." Zasyčala som.
"A ku môjmu autu tiež?" otočil sa a ukázal na svoje auto postavené pred nami na ceste.
"Deny, mi už musíme ísť, vidíme sa zajtra." Tí dvaja debili sa rozbehli preč a mňa tam nechali.
"Prečo vždy ja." Krútila som hlavou keď som zo strážnikom kráčala ku jeho autu.
"Pretože oni sú dospelý a ty máš vždy len 18." Zaškeril sa a džentlmensky mi otvoril dvere.
"No jasné." Zahundrala som a nastúpila do jeho nového policajného auta.
Zaparkoval pred domom, vybral kľúče zo zapaľovača, vystúpil a čakal kým vyjdem. No ja som si založila ruky a čakala, kým mi otvorí dvere. Najskôr nechcel, no potom keď videl, že nemá na výber, otvoril mi dvere a ja som spokojne vystúpila.
"Och, ahoj Mason." Mama si vzdychla, keď otvorila dvere. Na rukách mala Tobyho, môjho dvoj ročného brata, ktorý plakal ako o život.
"To je v poriadku." Mason sa zaškeril na moju mamu a ja som zdvihla obočie. Dobre, tak ona mala niečo aj s ním? prešla som dovnútra a hneď vybehla po schodoch.
"Deny!" začula som mamin krik.
"Zajtaa." Odkričala som a tresla dverami.



Čo poviete na Dangera v dievčenskom podaní ? Samozrejme že to bude iné.. ale Deny bude horší oriešok pre chalanov :)
Mala som rozpísané už asi 20.častí.. no potom som si to rozmyslela a vzala to z toho dramatického konca :)
Komentáre ? Vyjadrujte názory :)

Cool Kids Don´t Dance- The End

17. march 2013 at 12:00 | S. |  Cool Kids Dont Dance


Po 2 rokoch:

"Mami, prosím ťa, o chvíľu sú tu, môžeš prosím ťa zdvihnúť ten tvoj malý zadok a prísť mi pomôcť!" kričala po mne Gabe, zatiaľ čo ja som sledovala reprízu posledného koncertu chalanov z ich svetového turné.
"Ďakujeme Vám, Directioners! Ste úžasný! Nikdy na Vás nezabudneme!" zamával im Zayn a s obrovským vreskotom a potleskom odišli z pódia. Vypla som telku a vybrala sa za Gabe. Bola v kuchyni a vynášala spolu s Larrym pobalené krabice.
"Konečne." Zafučal Larry, keď niesol nejakú ťažkú krabicu. Zaškerila som sa na neho a vzala jednu z kabíc. Spolu s Gabe sme kráčali vonku, odkiaľ sa ozvalo trúbenie auta.
"Už sú tu! Už sú tu!" Larry dobehol na terasu, kde sme akurát s Gabe vyšli a poskakoval od radosti. Gabrielle sa rozbehla aj s krabicou, rýchlo ju hodila do sťahováka a otvorila dvere na aute.
"Pozóor." Ozval sa hlas za mnou a ja som sa uhla. Na terasu vyšla Danielle a jedným z mojích obrovských kvietkov. Zasmiala som sa.
"Nie že ho zlomíš!" zakričala som za ňou, keď ho položila na zem a hodila sa Liamovi okolo krku. Zasmiala som sa.
"Louis!"
"Zayn!" vybehli ďalšie dve s krabicami a objali svojich priateľov, ktorých dlho nevideli.
Čo sa od vtedy stalo? Všetci sme sa uzmierili. Liam pochopil, že je mu súdené byť s Danielle tak sa hneď o mesiac na to vzali. Deň pred svadbou obaja prišli ku mne domov, spolu sme si sadli a všetko si vyrozprávali.
O mesiac na to, chalani vyrazili na svetové turné a každý ich koncert sa vypredal. Zažívali svetový úspech, aj keď mali po tridsiatke, vždy boli najžiadanejšími mužmi sveta, no škoda že všetci boli zadaný.
Niall si totiž svoju polovicu z neho našiel v Corry. Obaja mali apetít ako celé anglicko, obaja boli bláznivý a obaja sa do seba zaľúbili.
Corry odo mňa dostala obrovský výprask, keď som včera pri balení našla za skriňou jeden z kondómov. Ju a Gabe som si posadila na gauč a oni vy vytrúbili o veľkej party, ktorú zorganizovali, keď som bola preč. Upokojila som sa až potom, čo mi povedali, že vďaka tomu sa dala Gabe s Larrym dokopy.
Zasmiala som sa a položila som krabicu, ktorú som držala v rukách na stolík a pomaly kráčala po schodíkoch na chodník. Posledný z auta vystúpil Harry. Jeho oči ma okamžite našli. Doširoka sa usmial, otvoril viac dvere, aby náš malý chlapček mohol vybehnúť z auta ku mne.
Áno, s Harrym sme sa po tej oslave dali dokopy a niekoľko dní pred začiatkom turné som sa dozvedela že s ním čakám dieťa. Bol z toho obrovský bum! A ja som bola niekoľko týždňov vyhlásená za najväčšiu kur*u planéty, no potom to utíchlo, keď chalani médiam vykričali, že ´O našich vzťahoch hovno viete!´ tým to haslo a tak som ja mohla ďalej byť s Harry, Gabe s Larrym, Liam s Danielle, Corry s Niallerom .. a všetci ostatný. Chalani sa vrátili keď som porodila, rovnako ako pred dvoma týždňami Harry, keď sa rozhodol malého Tomma vziať so sebou na turné. Trvalo mu dlho, kým som ustúpila, predsa len, matka bez svojho syna, no ukecal ma tým, že potrebujem baliť, pretože nám kúpil domček. Teraz, keď sú chalani späť sa konečne môžeme s Harrym usadiť. Dom som predala, dievčatá mi pomáhali so sťahovaním, všetko bolo tak ako má.
Malý Tomas sa rozbehol ku mne so svojimi nohami po otcovi, no ja som sa mu rozbehla naproti, chytila ho za ruky, zatočila som ho vo vzdychu a vybozkávala ho, na čo sa on začal smiať. Harry pribehol ku nám a oboch nás pevne objal. Pridali sa k nám všetci, vystískala som každého z chalanov, Liamovi som venovala pusu, na čo sa nikto nezarazil. Vždy platilo pravidlo.
´O našich vzťahoch hovno viete! a Cool Deti NETANCUJÚ!´


Koniec :´) .. ďakujem vám za komentáre, za čitateľnosť tejto poviedky, "zožrala" úspech ako ešte žiadna z mojich poviedok .) Veľmi veľmi ďakujeem :)

Cool Kids Don´t Dance 21

16. march 2013 at 12:00 | S. |  Cool Kids Dont Dance



Pred zotmievaním ma donútili chalani, aby som ostala a išla s nimi na koncert, s tým že v zábave budeme pokračovať.
Bol to koncert pre kráľovskú rodinu a nevystupovali tam sami. Mali zaspievať dve pesničky, vybrali si Little Things a vraveli že niečo nové. Sedela som vedľa Gabe v hľadisku a prvý krát som videla britskú kráľovnú, ktorá s pochmúrnou tvárou pozerala na vystupujúcich. Kapely bol dobré, speváci tak isto, no keď ohlásili One Direction, kráľovná sa usmiala a chlapci vyšli na pódium. Posadali si na veľké čierne kocky a začali spievať. Bolo to zvláštne vidieť ich po niekoľkých rokoch na pódium. Vyzerali tak spokojne, ich hlasy ladili ako kedykoľvek pred tým. Keď dospievali prvú pesničku, všetci začali nadšene tlieskať, no Louis ich hneď umlčal.
"Chceli by sme vzdať vďaku kráľovskej rodine za to, že nás donútila znovu sa spojiť. S chalanmi sme si ožili dobré časy a vďaka tomuto, sme prekonali rozpad kapely a dali sa znova dokopy."
"Keďže ohlasy na náš come back boli gradiózne, rozhodli sme sa, že kapela ostane a o nedlho sa vydáme na prvé celosvetové turné. Ak sa nám podarí a ak to zdravie dovolí, tak by sme radi navštívili aj také krajiny, kde sme ešte nikdy neboli." Uklonil sa smerom ku kráľovnej Niall.
"Ja osobne by som sa rovnako chcel poďakovať." Prehovoril Liam a ja som stŕpla.
"Mám späť svojich bratov, svoj starý život. Ďakujeme vám." Všetci vstali, chytili sa na naraz sa uklonili. Neovládla som sa, no do očí mi vyhŕkli slzy. Kráľovná spolu s celou kráľovskou gardou vstala a začala im tlieskať, rovnako ako celá sála.
"A teraz by sme vám chceli predstaviť náš nový song." Keď sa čo to utíšilo, Zayn začal rozprávať.
"Je o živote, o našom živote." Dodal Harry a hudba začala hrať. Bolo to pomalé, upokojujúce, niektorých ten text dohnal k slzám. Obzrela som sa a videla som Eleanor, Perrie a Danielle ako sa držia za ruky, sledujú chalanov a plačú. Prišlo mi to ľúto, pretože som to nechcela pokaziť, rozbiť priateľstvo medzi dievčatami. Ja, Corry aj Rita vieme aké to je. Tie dve sedeli vedľa mňa a všimli si, na koho zazerám. Obidve ma objali.
"Ja v jeho živote nemám čo robiť." Pošepkala som im.
"Rosalie." Začala Rita, no ja som jej nedovolila prehovoriť.
"Vrátim sa na oslavu, poviem mu to a odídem. Gabrielle dám na výber, či ostane s ním alebo pôjde so mnou. Mňa tu už nič nedrží. Nemám prácu, o chvíľu prídem o dom. Je koniec." Vzdychla som si a nechala stekať slzy po tvári.
"Och, Rosie." Povzbudzujúco sa na mňa usmiali a Corry mi utrela oči. Chalanov sála postihla obrovskou ováciou a koncert sa skončil. Museli ostať, pretože sa mali stretnúť s kráľovnou, no my ostatný sme sa vrátili na oslavu.

Chalani sa po hodine vrátili. Zábava bola v plnom prúde, nálada stúpala a deň sa chýlil ku koncu. Najskôr ma vyzval tancovať Harry, potom som sa nejako dostala ku stolu mojich priateľov. A Riley mi začal s radosťou nalievať. Spolu s Corry a Ritou sme sa pridali ku ľuďom na parket a nakoniec sa k nám pridali aj chalani s 1D a Riley s Andym. Chalani Andyho poznali, keďže on a Liam ostali najlepšími kamarátmi doteraz. Skvele sme sa bavili, keď nás prerušil štrngot. Hudba stíchli a my ostatný sme upriamili pozornosť na pódium.
"Dovoľte mi, aby som povedala pár slov." Danielle stála na pódium s vínom v ruke. Všimla som si, ako sa vyžíva v tom, že je stredom pozornosti, no nechala som to tak a sadla si na svoje miesto.
"Som nesmierne rada, že sme sa tu dnes zišli. Chalani mali výborný koncert a sú späť na scéne, za čo som na nich nesmierne hrdá. No, rovnako som hrdá aj na Liama. Pamätám, ako sme sa v Xfactore spoznali..." začala rozprávať príbeh, no ja som sa myšlienkami presunula do minulosti, kde sme boli s Liamom ešte spolu.
"Pane bože, Liam!" zajačala som, keď som ho našla stáť v daždi pod oknami s gytarou v ruke. Rozbehla som sa dolu a otvorila vchodové dvere. zastala som na verande, kde som na neho s prekvapením pozrela.
"Čo tu robíš?" neverila som vlastným očiam. Odišiel do Xfactoru, postúpil, no ja som rátala s tým, že sa už nikdy nevráti.
"Vypadol som." Priznal smutne, no potom sa usmial. Rozbehla som sa a objala ho.
"Počkaj, počkaj, to nie je to, čo som chcel." Vlepil mi pusu a jemne ma od seba odtiahol. Začal brnkať na gitare a spievať. Dohnalo ma to k slzám, tá pesnička bola o nás. Poznala som ju, často mi spieval jej slová, no nikdy nemala melódiu a ani celý text. Toto bolo jedno z tých najromantickejších chvíľ v našom vzťahu. Potriasla som hlavou, keď som si všimla ako všetci začali tlieskať Danielle. Liam vybehol za ňou na pódium a venoval jej jeden z najvášnivejších bozkov. Slzy mi začali stekať ako vodopády. Nevydržala som to, vstala som a rýchlou chôdzou som kráčala pomedzi ľudí.
"Rosalie, počkaj!" zakričal za mnou. Strpla som a nedokázala sa ani pohnúť. Otočila som hlavou na ľudí. Všetci stíchli a zazerali na mňa.
"Na čo?" vzdychla som si a rozhodila rukami.
"Nechcem aby si odišla." Zoskočil z pódia. Všetci obrátili zrak na neho a nechápali čo robí. Danielle si založila ruky cez prsia a prebodávala ma pohľadom.
"Liam, čo to rozprávaš. Ja nemám na výber. Nemôžem tu byť, nemôžem byť v tvojom živote. Ty si svoju pravú lásku našiel v Danielle, to čo bolo so mnou je už za tebou. Viem čo sa stala v ten víkend, no nič nemení na veci to, že to bolo len chvíľkové splanutie.." mlela som od veci, no nevedela som, čo povedať. Slzy mi stekali po tvári. Zaťala som ruky v päsť. Zastal, pochopil že mám pravdu.
"Gabrielle je tvoja dcéra, to nemôžem poprieť a rovnako ti nemôžem zakázať, aby si s ňou nebol. Ale ja? Ja tu budem len prekážať. Maj život ako z rozprávky, Payne." Usmiala som sa cez slzy. Otočila som sa a rozbehla sa preč.
Pred domom som zastala, nevydržala som to a psychycky sa zrútila. Padla som na chodník a začala som plakať. Strepala ma zima, celá som sa triasla, nevedela som sa ani pohnúť, len som hlasnom vzlykala.
"Rosie." Pribehol ku mne niekto. Bolo mi to jedno, pokým ma ten dotyčný neobjal.
"Neboj sa, všetko bude v poriadku." Hladil ma po chrbte. Odtiahla som sa od neho.
"Nič nebude v poriadku Harry, všetko je zničené. Nemôžem tu ostať. Musím odísť." Pohla som sa, chcela som vstať, no zatočilo sa mi v hlave tak ma podoprel a pomohol mi. Ostali sme stáť tvárou v tvár. Mala som pocit, že mám make-up po celej tvári, no bolo mi to vážne jedno.
"Liam nie je jediný chlap na svete, Rosie. Je tu veľa ďalších, ktorý by chceli byť s tebou." Snažil sa, pozbierať vlasy z mojej tváre a založiť mi ich na ucho. A mne to konečne všetko dávalo zmysel.

ňaňaňňa.. toto ste nečakali čo ? :D po dooosť dlhočíznej časti.. ani som nevedela že 20-tá časť bude taká dlhá :D
ALee Komentáre ? :D

Cool Kids Don´t Dance 20

15. march 2013 at 8:25 | S. |  Cool Kids Dont Dance


Rosie, deň na to:

Zobudilo ma hlúpe slnko, ktoré mi udrelo do očí. Nechápala som tomu, nevedela som ani, kedy som zaspala. Vstala som z postele. V izbe boli niečie veci, chlpčenské košele, tričká, nohavice, ponožky.. nechápala som tomu. Pomaly som otvárala dvere do kúpeľne a vždy sa obzerala okolo seba. Na pulte pri umývadle som našla dve kefky, žeby som si kúpila druhú kefku? A načo mi sú dve? Pokrútila som hlavou a vyšla na chodbu. Gabe mala otvorené dvere na izbe, nakukla som dovnútra, posteľ bola rozkopaná, no Gabrielle v nej nebola. Pomaly som zišla dolu schodmi. V kuchyni som začula rádio a niečie hlasy. Po špičkách som prešla okolo obývačky a medzi dverami zastala. Liam v zástere nakladal praženicu Gabe na tanier. Podlaha zavŕzgala, čím som sa prezradila a oni obaja na mňa pozreli.
"Dobré ráno zlatko." Usmial sa na mňa. Panvicu položil na sporák a s otvorenou náručou ku mne kráčal.
"Ahoj." Neisto som mu odpovedala a dovolila mu, aby mi dal pusu na líce.
"Ako si sa vyspala." Ťahal ma sadnúť si vedľa Gabe.
"Dobré ráno." Ozval sa cudzí hlas. Nepoznala som ho a keď som sa otočila, zistila som prečo.
"Ahoj, Danny." Usmiala sa na ňu Gabe. Vyvalene som zazerala.
"Mami si v poriadku?" drgla do mňa. Pokrútila som hlavou.
"Čo tu robí Danielle?" pošepkala som jej do ucha.
"Zlato, ti si to nepamätáš, vzal som si vás obidve, pretože som sa nevedel rozhodnúť." Prehovoril pokojne Liam a pred mojimi očami pobozkal Danielle.
Strhla som sa a otvorila oči. Prudko som sa posadila, až sa ma zatočilo v hlave, čím mi vyletela ruka a ja som sa chytila za čelo.
"Mami?" Gabriellina hlava sa zjavila medzi dverami.
"Deje sa niečo?" vošla do izby a nechala dvere otvorené. Pokrútila som hlavou.
"Len zlý sen zlato. Prečo nie si v škole?" rýchlo som vstala, aby mi nemohla prečítať z tváre že nie som celkom v poriadku.
"Mami, tie otcove zásnuby." Vzdychla si. Počula som, ako posteľ zavrzgala pri tom, ako si na ňu sadla. Zastala som na pol cesty do kúpeľne.
"Aha." hlesla som a otvorila dvere do kúpeľne. V pohári som našla len jednu kefku. Pichlo ma pri srdci, no snažila som sa to ignorovať.
"Aj ty si pozvaná." Gabe podišla ku dverám a oprela sa o zárubňu.
"Nie je dobrý nápad ísť tam." Pokrútila som hlavou a na kefku som naniesla pastu.
"Sľúbila si to, mne, Larrymu a hlavne otcovi." Namietala.
"Od kedy tebe zálaží na Liamovi?" prehovorila som s kefkou v ústach. Mykla plecami.
"Je to môj otec, navyše ma tam Larry chce mať." Otočila sa mi chrbtom a odkráčala ku dverám do chodby.
"Sľúbila si mi to. Na obed odchádzame." Ešte zakričala a tresla dverami. Vybrala som si kefku z úst a oprela sa oboma rukami o pult. Pomaly som zodvihla hlavu a pozrela sa na svoj odraz do zrkadla. Trápilo ma to, celý týždeň som sa nemohla sústrediť na prácu, na čo som aj doplatila. Šéf sa na mňa naštval, posledný bod bol, keď sa jeden novinár dostal cez ochranku a prišiel ma otravovať. Urobil v podniku taký bodrel, že hneď poobede som si pozbierala všetky veci a odišla som. Neviem ako to zvládnem. Gabe potrebuje platiť školu, potrebujem platiť hypotéky za dom, potrebujeme jedlo.. nemáme na to, sme na mizine. S očí sa mi tlačili slzy, všetko sa pokašlalo, no našťastie o našom romániku s Liamom nikto nevedel, teda z publicity, chalani určite áno, keďže sem tam do mňa Larry zavŕtal, keď nebola Gabe pri nás. Ten chalan zmenil moju dcéru behom pár dní. Učia sa spolu, dokonca ho Louis plánuje poslať do normálnej školy a domáceho učiteľa vyhodiť. Tí dvaja si vážne sadli. Gabe chodí ku Tomlinsonovým a Larry ku nám. Dnes máme mať veľké stretnutie, keďže má Liam zásnuby, na ktoré som pozvaná. Dopočula som sa, že Danielle sa kvôli tomu s ním pohádala, no prehlasovali ju. Chcú ma spoznať. Opláchla som si tvár, zamkla sa v kúpeľni a vošla pod sprchu. Sľúbila som Gabe že tam pôjdem, tak to aj urobím. Vypla som vodu a zabalená v osuške som vošla šatníka. Začala som preberať oblečenie. Dobre, asi ich začnem predávať, aby som našetrila, nechápem, ako som mohla takto míňať. Krútila som sama nad sebou hlavou. Mala som si obliecť šaty, tak mi nakázal Larry s Gabe, najskôr som plánovala vziať si rifle, aj tak sa nezdržím, no potom mi padli do oka šaty staro-rúžovej farby s čipkou. K tomu som vytiahla biele lodičky, vlasy si spustila, vyfúkala a natočila do pravidelných vĺn. Za ten týždeň mi pribudla ofina, ktorú mi strihala Corry. Najskôr som po nej nadávala, no teraz to vyzeralo vážne skvelo. Doplnky, náušnice a kabelka. Na hodinách bolo 12 preč, dobre tak dne som si trochu viac prispala, tak ako posledné dni často. Vyšla som z izby a pomaly kráčala po schodoch. Začula som hlasy z kuchyne, čo mi pripomenulo ten sen. Striaslo ma, no upokojila som sa, keď som našla Larryho v bielej košeli a čiernych nohaviciach s teniskami sedieť za stolom a Gabe v čiernych šatách stáť pri ňom. Obaja sa otočili smerom ku mne a vyvalili oči.
"Čo zlé?" zachrapčala som.
"Žartujete? Vyzeráte nádherne." Larry okamžite vstal a podišiel ku mne. Chytil ma za ruku a donútil ma, aby som sa zatočila.
"Ehm." Začula som Gabe. Ja a Larry sme sa zasmiali.
"Nežiarli zlato." Zaškeril sa.
"Poďme už." Dupla si nohou, prešla okolo nás a vyšla vonku.
"Vážne vyzeráte dokonalo. Otec sa na vás teší, rovnako ako ostatný v rátane Liama." Usmial sa na mňa.
"Ďakujem, ale stále si myslím, že to nie je dobrý nápad." Ignoroval moju neistotu, potiahol ma za ruku a vyšli sme za Gabe. Pred domom stáli paparazzi, na čo Larry škaredo zanadával a začal sa cez nich predierať ku autu.
"Rosalie, čo si myslíte o svadbe Liama a Danielle?"
"Rosialie, neplánujete prekaziť svadbu?"
"Rosialie, prečo nebojujete o Liama?"
"Je naozaj Gabrielle jeho dcéra?" prekrikovali jeden cez druhého, no ja som len sklonila hlavu a nasledovala Gabe.
"Ako môžu byť tak sprostý!" hneď ako som zatvorila dvere, Gabe zavrčala.
"Vitaj v mojom svete." Mykol plecami Larry a opatrne, aby nikoho z nich nezrazil vyšiel na hlavnú cestu. Vzdychla som si a poriadne sa oprela o sedačku. Pohľad mi smeroval ku oknu. Vonku bolo príjemne teplo. Už je jún, začína leto, čo znamená že bude Gabe doma a ja tiež. Hnevala ma tá práca, musím si nájsť čo najskôr niečo. Možno niekoho na tej oslave spoznám, niekoho kto potrebuje pomoc, trebárs aj umývať záchody, je mi to jedno. Chcem len, aby sa Gabe mala dobre. Pozrela som na nich, Larry šoféroval a Gabe sedela vedľa neho. Držali sa za ruky, Gabe pozerala do okna a Larry uprene pred seba. Boli taký zlatý. Zavrčalo mi v žalúdku, čím mi došlo že žiarlim na vlastnú dcéru. Larry po desiatich minútach zastavil, pre mňa na neznámom mieste, vybral kľúče zo zapaľovača a vystúpil. Prebehol na druhú stranu auta, elegantne otvoril Gabe dvere a pomohol jej vystúpiť. Ja som za ten čas vystúpila sama, no on za mnou zatvoril dvere. Usmiala som sa na neho a kráčala za nimi po chodníku na záhradu, odkiaľ sa ozývali hlasy a hudba. Okolo domu boli vysoké ploty, aby sme mali súkromie a vždy niekoľko miest od seba stál jeden sbs-kár. Vošli sme cez bránu na dvor, kde bolo plno ľudí. Všetci sa dobre bavili, deti sa naháňali a ja som sa ocitla pred mne neznámym svetom ľudí.
"Rosalie!" Corry ku mne okamžite pribehla. Po tráve s lodičkami vyzerala veľmi zábavne. Objala ma, potom sa k nám pridali Andy a Riley s neznámou slečnou, ruka v ruke.
"Rose, toto je Sam." Predstavil nás. Usmiala som sa na ňu a potriasla jej rukou.
"Ahoj, som Rosie." Prehovorila som, keď mi niekto zakryl rukami oči.
"Hádaj kto som!" šialene známy hlas Rity sa mi ozval za uchom. Zasmiala som sa.
"Ritááá." Zapišťala som a ona ma pustila. Otočila sa ku mne, tvárila sa urazene, že som hneď uhádla kto to je, no po chvíli sa zaškerila a objala ma.
"Poďme ku ostatným." Prehovoril Andy. Chytil ma pod pazuchu a spoločne sme všetci kráčali ku ľuďom do altánku.
"Decká, tak rada vás vidím pokope." Hneď sme natrafili na Liamového otca.
"Zdravím, pane." Zasmiala som sa a objala ho. Zvítala som sa aj s Liamovou mamkou, sestrami, s ktorými som začala horlivo klebetiť, no potom sa odniekiaľ zjavila Gabe a ťahala ma niekam do neznáma. Zastala pri skupinke chalanov a dvoch dievčat, medzi ktorými bol aj Larry ako sa šialene smejú a o niečo sa rozprávajú.
"Hej!" okríkla ich Gabrielle a oni hneď stíchli. So zdvihnutým obočím som na ňu pozrela, no ona ma ignorovala.
"Chalani, toto je moja mama. Rosalie, toto je Niall, Harry, Louis- Larryho otec, Larryho mama Eleanor, Perrie a Zayn." Dorozprávala a medzi nimi nastalo ticho. Každý si ma obzeral, až po chvíli dvaja z nich, blonďavý a kučeravý pribehli ku mne a začali mi potriasať rukami.
"Som Harry."
"A ja Niall." Predbehovali sa jeden cez druhého a mne to prišlo vtipné.
"Nevšímaj si ich. Som rada, že ťa konečne spoznávam." Odstrčila ich Eleanor a objala ma.
"Ja rovnako." Hrubým hlasom sa ku nám pridala Perrie. Bolo mi tak hlúpo, pretože tieto dve vyzerali ako modelky.
"Konečne sa stretávame, Larryho svokra." Louis s výškerom prešiel cez nich ku mne a silno mi potriasol rukou. Zayn mi venoval úsmev a zamával mi.
"Poďme jesť, som hladná." Keď nastalo trápne ticho, Gabe prehovorila a všetci sme sa vybrali ku švédskym stolom.
"Koľko toho zje?" vyvaľovala som oči, keď si Niall nakladal na tri taniere kopy šalátu, rysiek, krokety, hranolky. Eleanor sa len zasmiala.
"To nikto netuší, ešte nikdy nepovedal, že je plný." Pošepkal mi Zayn. Zľakla som sa, pretože som jeho hlas nepoznala, no keď som sa obrátila a všimla si ho, musela som sa zasmiať a on rovnako zo mňa.
"Takže, Rosie, kde pracuješ?" sadla som si k ním ku stolu.
"Ehm, no. Vlastne teraz nikde." S ťažkosťou a zahanbením som pripustila.
"Ako to myslíš?" pýtal sa ma Harry.
"Kvôli záujmu médií, sa môj šéf nahneval a vyhodil ma." Mykla som plecami a vložila si hranolku do úst.
"Och." Vzdychol si a venoval mi smutný pohľad, pokrútila som hlavou a usmiala sa na neho.
"A kde sú Liam s Danielle?" aj keď ma to nezaujímalo, pretože mi takto s nimi bolo fajn, musela som zmeniť tému.
"Tamto idú." Ukázal nožom Niall niekam za mňa. Otočila som sa a ruku si oprela o stoličku. Liam a Danielle vyšli ruka v ruke z domu. Vyzerali spolu tak úchvatne. Pichalo ma pri srdci, nevydržala som sedieť a tak som sa postavila, čím som upramila jeho pozornosť na mňa. Naše oči sa stretli a on zastal. Danielle sa na neho nechápavo pozrela, no on pokrútil hlavou a pokračoval v chôdzi s pohľadom upierajúcim stále na mňa.
"Mami." Cítila som Gabin dych na mojom ramene a neskôr aj jej ruku.
"Ty ku nemu pasuješ viac." Odrazu pri mne stál aj Louis a spolu sme na nich pozerali. Ostatný im tlieskali, zatiaľ čo my sme stáli ako sochy. Podišli ku altánku kde ich obsypala rodina a mne sa stratili z dohľadu. Vzdychla som si a sadla si späť. Všetci na mňa pozerali, zrejme ma chápali, bola som im vďačná, že mi nič nedávali za vinu.
"Nechcete niečo na pitie?" prehovoril Harry a vstal. Okamžite sa všetci prihlásili. Spustil ramená, zrejme to nečakal. Zasmiala som sa.
"Počkaj, pomôžem ti." navrhla som. Vďačne sa na mňa usmial a spolu sme vykročili ku stolu. Opatrne som nalievala vodu a smiala sa Harryho hláškam a názorom na ostatných ľudí. Prišiel mi strašne milý. Jeho neposlušné kučeravé vlasy ma šteklili po tvári, keď chcel zistiť či som šteklivá. Musela som sa chytiť za brucho, pretože som dostávala kŕče zo smiechu. S úsmevom som sa začala obzerať okolo, či nenájdem niekde niekoho z priateľov, našla som ich stáť s Liamom. Ten im však nevenoval ani kúsok pozornosti, jeho oči som cítila na sebe. Celý čas, čo som tu stála a smiala sa s Harrym na mňa zazeral.
"Ideš?" pošepkal mi do ucha, čím som musela zalapať po dychu, z toho ako som sa zľakla. Prikývla som. Otrhla som zrak z Liama, vzala do rúk tácku a kráčala späť ku stolu.


Trošku dlhšia časť, ale to len kvôli tomu, pretože mi nejde internet a chcelo sa mi písať :D Prednastavím vám posledné časti a tak isto aj odpoviem na otázky :D
Bebs: prečo si sa rozhodla založiť blog práve s názvom "ohmygoodness" ?
Odpoveď S. : Na facebookovskej stránke o 1D som našla blog, všetci ho určite poznáte.. nebudem písať, ktorý a zamilovala som sa do toho. Vždy som chcela napísať svoje vlastné príbehy a tak 1.Marce pri pesničke od Ollyho Mursa- Oh My Goodness sa to všetko začalo :D Ďakujem za ten monitor, Matematiku sme písali ako prvú, a tú som totálne posrala :D .. ale slovinu by som mala mať 96% :D

Mima: Na akú pôjdeš školu? Alebo teda plánuješ ísť? :) A ako do riti dokážeš písať tak úžasné poviedky?!
Odpoveď S. : Na GYMPEL!! :Da ako? neviem prsty mi idú samé :D :D

Ask me anything

11. march 2013 at 20:35 | S.
Takže :D .. chcela som niečo napísať, ale som zabudla..
Anyway, túto rubriku som vytvorila pre vaše otázky, ak máte na mňa niečo, čokoľvek čo vás zaujíma, tak komentujte ja vám budem reagovať na komentár, šak znate jak na to ne?
hahah. som zvedavá, či to bude fungovať :)