April 2013

Chinny Chin Chins 06.

29. april 2013 at 21:05 | S. |  Chinny Chin Chins


Deny:

"Fajn, už ma môžeš pustiť!" odfrkla som a vyvliekla sa z, myslím že Louisovho pevného stisku, ktorý ma celú zakryl. Nastúpila som do auta, ruky si prekrížila cez prsia a pohľad zamierila k oknu. Cítila som vedľa seba, ako sa tie zadky snažia usadiť sa a vždy do mňa strkali. Zatínala som zuby, aby som na nich nevybehla. Ozvalo sa tresknutie dverami a v aute nastalo hrobové ticho. Hrýzla som si do pery a cez okno som sledovala New York v čase obeda. Skoro deň v tom kláštore, potrebujem vidieť chalanov, musím ísť za nimi a vymyslieť plán, ako sa zbaviť Ectora, toto len tak neostane.
"Deny, môžeš prosím ťa navigovať nás, ako sa dostaneme ku tvojmu domu?" vyrušil ma zo zamyslenia vodič, ktorý ani neviem odkiaľ poznal moje meno, no potom som si všimla že to je ten tučný chlap, ktorý prišiel so Simonom.
"Mne môžete zastaviť aj tu, ja trafím domov." Odfrkla som. Cítila som ako sa niekto vedľa mňa zachechtal. Zdvihla som obočie a pozrela na Nialla, ktorý bol natlačený medzi mnou a Louisom, ktorý zatínal päste, aby mi niečo neurobil. Začínalo sa mi páčiť, ako ho dokáže aj tá najmenšia somarina rozladiť.
"Počkaj, ja tu mám jej adresu." Milo prehovoril Simon. Vlastne mi to ani nedochádzalo, že sedím s najväčšími popovými hviezdami súčasnosti, moju adresu vlastní ten najúžasnejší manažér na svete a ja tu sedím s odutou perou. Na moment som sa zaškerila a začala pišťať. Ani nie behom sekundy sa na mňa pozrelo sedem párov očí vražedným pohľadom.
"Ja sedím s One Direction! A oni idú ku mne domov!" zhlboka som dýchala a mávala si rukami pred tvárou, aby som sa ovievala.
"20 dolárov Zayn!" zakričal na celé auto Niall. Prestala som zo všetkým a prekvapene pozrela na blonďáčika.
"Daj mi pokoj, veď si robí piču." Odfrkol a Niall na mňa otočil pohľad. Zaškerila som sa na neho a on odul spodnú peru. Zasmiala som sa.
"Ale no ták. Snívaj ďalej." Prehodila som jednu ruku cez jeho ramená až som sa dotkla Louisovho ramena. Ako keby ho to zelektrizovalo a posunul sa bližšie k oknu. Zasmiala som sa a ruku stiahla.
"Takže my dvaja sme už kamaráti?" s pol úsmevom na mňa Niall pozrel a ja som zdvihla jedno obočie.
"Hou. Hou." Zdvihla som ruky do obranného gesta. "To by si sa musel až veľmi snažiť." Cmukla som a otočila hlavu k oknu. Pomaly sme sa blížili k našej ulici. Vzdychla som si, cítila som sa naštvane, pretože ma tam mama nechala, no zároveň som sa aj hanbila, pretože som vedela, ako ju každý tento môj prúser pomaly ničí.
Keď auto zastalo, pocit viny sa vytratil a ja som okamžite vybehla z auta. Odviezli ma domov a teraz môžu si tie svoje anglické zadky môžu vziať a odniesť do Londýna. Tri schodíky pred domom som vzala jedným krokom a kľúč vložila do dierky. Cítila som za sebou kroky, rýchlo som otočila kľúčom a vliezla dovnútra. Skoro som niekomu privrela nos, počula som len slabú nadávku, pri ktorej som sa musela zasmiať a skopla si z nôh topánky. V dome vládlo ticho. Hlavou som nakukla do obývačky a tam som ju našla. Spala schúlená na gauči a Toby v jeho sedačke. Začala som si žmoliť ruky, ovládal ma pocit viny. Mamka nevyzerala ako 36-ročná, táto noc jej pridala o dvadsať rokov viac. Vzdychla som si a po špičkách prešla ku nej. Čupla som si a načiahla ruku, aby som jej vlasy padajúce do tváre založila za ucho, no vyrušil ma hlasný zvonček. Zavrčala som a okamžite som stála na nohách. S dupotom som prešla späť do chodby a prudko som otvorila dvere.
"Čo tu, doriti, ešte robíte!" zajačala som po nich. Chalani stáli ďalej, no Simon s Paulom boli pomaly nalepený na dverách.
"Deny, upokoj sa." Mamin šepot za chrbtom si spôsobil husiu kožu. Otočila som hlavou a našla ju stáť s Tobym na rukách. Sklenenými očami na mňa pozerala.
"Pozvi hostí dovnútra." Dodala, otočila sa a kráčala do kuchyne.
"Počula si mamku." Vrazil do mňa Louis a prešiel dovnútra. Zarazene som sa na nich pozerala, ako po jednom vchádzajú do domu. Niall išiel ako posledný, snažil sa na mňa priateľsky usmiať, no ja som si zachovala vážnu tvár, čím som ho zmrazila. Vážne si chalan bude myslieť že so mnou bude kamarát? Pohŕdavo som odfrkla a zabuchla dverami. Nezaujímala som sa, čo sa bude diať, ignorovane som vyšla po schodoch a vošla za tresknúcimi dverami do izby.

Nialler:

Snažil som sa, aby si aspoň ku mne vybudovala kamarátsky vzťah. Chalani ma o to požiadali, keďže som tak "roztomilý", no Deny nie je ako ostatné dievčatá. Do domu som vošiel ako posledný. Všimol som si ako napäto stojí pri dverách a pozrerá na každého, kto prešiel prahom cez ich dom. Neviem prečo, no keď som jej pozrel do očí, do tých brutálne modrých, musel som sa usmiať, aj keď ma schladila pohľadom, pichlo ma pri srdci. Vošiel som do obývačky, kde chalani už sedeli na gauči, Simon s Paulom v kreslách a mladá žena s dieťaťom v rukách na taburetke. Prezrel som si, vyzerala ako Deny. Jej mladé črty prezrádzali, že nebude veľmi stará. Premeral som si ju, jej ruky však vyzerali, ako ruky nejakého väzňa, boli zjazvené a staré. Trasľavými rukami zvierala malého chlapčeka, ktorý ticho plakal. Prezrádzalo to o nej veľa, musela si v živote vytrpieť veľa. Keď Deny zabuchla dverami, nadskočila a zaťala ruky v päsť. Snažila sa pravidelne dýchať a keď sa ozval druhý buch, to už som ja aj chalani zatínali ruky aj zuby, aby sme na tú kravu nevybehli.
"Pani Monroe. Vaša dcéra vyhrala našu súťaž." Začal Simon po chvíľach ticha. Neodpovedala len prikývla.
"Vzhľadom na to, aké správanie má vaša dcéra..." pokračoval Paul, strhla sa. Presne vedela čo chce ďalej povedať.
"Nie, prosím. Dajte jej šancu. Ona nie je taká, je to dobré dievča. Prosím.." šepkala. Prekvapilo nás to, nie len mňa ale aj chalanov. Prezrel som si ich tváre a jasne som videl súcit v ich očiach. Bola to dobrá žena, Deny si ani neuvedomovala aké šťastie má.
"Je dobrá, talentovaná. Áno, možno robí tieto veci, no verím že by sa dokázala zmeniť. Len jej dajte šancu." Pokračovala. Všetky oči padli na Simona, ktorý prekvapene pozeral na ženu. On jediný mohol rozhodnúť. Nastalo ticho, bolo počuť len tóny pesničiek z poschodia. Typol by som si, že z Denynej izby.
"S nami sa vaša dcéra zmení. Pomôžeme jej. Sľubujem." Dodal a vstal. Bolo vidno, ako jej odľahlo.
"Ďakujem vám." Vďačne sa usmiala a spolu s nami vstala.
"Veľmi, veľmi vám ďakujem." Podali si ruky.
"Je tu ešte jedna vec." Ozval sa Paul a pozrel na Simona, ktorý pochopil.
"Potrebujeme, aby tu jeden z vás ostal. Nevieme, čo je Deny schopná urobiť." dopovedal Simon a v tú chvíľu sa začali sypať výhovorky.
"Ja musím ísť za Danielle späť do Londýna."
"Mám s Taylor."
"Mám nácvik s Johnom." Dodal som aj ja.
"Little Mix majú koncert."
"Lou, vďaka že ti to nevadí. Dúfam že si si zbalil viac vecí. V pondelok ťa čakám aj s Deny v mojej pracovni v Londýne. Ďakujeme vám, pani Monroe." Rýchlo povedal Simon, kým Louis stihol reagovať, asi oľutoval že ostal ticho.
"No tak, neboj sa. Aspoň sa skamarátite." Harry podišiel ku nemu a potľapkal mu po ramene.
"Čo?!" vyprskol.
"Kontroluj sa." Štuchol som do neho a kráčal som za nimi smerom vonku.
"Dovidenia." Všetci sme sa slušne odzdravili, zarazenému a odutému Louisovi sme zakývali a pobrali sa preč.


Krrrrrvo potne ste dali 10 komentárov, dokonca aj 11. Potrebujem opäť dostať do kolobehu blog, keďže vidím, alebo sa mi zdá tak ho poniektorý prestali čítať. Ukážte ho svojim kamarátkam Directionerkám.. pretože ak tu bude malá pozornosť, opäť s tým seknem :) Ďakujem
Dáme 15 komentárov ? :))

Chinny Chin Chins 05.

27. april 2013 at 21:53 | S. |  Chinny Chin Chins

"Áno kurva. Zabijem si vlastného brata." Vzdychla som si a oprela si hlavu o stôl.
"Prosím ťa, vyjadruj sa slušne." Zaškrípal zubami Mason.
"Mason, pre boha, áno pijem, áno hulim, áno patrím ku Kings, no hádal si nemyslíš, žeby som zabila." Pozrela som na neho, zdalo sa mi, že mi to zožral. Nedalo sa inak, niekedy klamstvá dokážu zachrániť život, bola som v tomto prípade čistá.
"Deny, držala si v rukách zbraň z ktorej sa strieľalo." Pokojne odvetil. Ruky som stlačila do pästí.
"Tá zbraň je legálna, je napísaná na Georga, ktorý tam bol so mnou a vystrelila som, aby som sa zbavila kamaráta, ktorý mi chcel zabrániť vojsť do toho prekliateho skladiska. Náboj nájdete niekde na zemi." Mykla som plecom a on ma mlčky sledoval.
"Mason, zabili Rexa, môjho brata, najlepšieho kamaráta. Viem presne, kto ho zabil, tak prečo mi neveríš?" zúfalo som na neho pozrela.
"Deny, nie sú dôkazy." Pokrútila hlavou.
"Tak ako ste nás kurva našli!" čapla som po stole a vstala.
"Z neznámeho čísla, ktoré bolo neskôr zničené a my nedokážeme identifikovať, kto to bol, povedal že vrah Rexa Donovana je na ceste do skladiska Rangers" pozrel jedným okom do papierov. Vystrela som sa a hlavu naklonila dozadu.
"Deny pozri, nemáme dôkazy, všetko sa musí dôkladne prešetriť." Ruky položil pred seba a pozrel na mňa.
"Mason, ja chápem že nemáte nič, tak prečo ma tu kurva držíte?" zaprela som sa rukami o stôl a pozrela na neho.
"Pretože si ťa musí vyzdvihnúť niekto z dospelých a tvoja matka ti odkazuje, že si tu máš posedieť." Zaškeril sa na mňa pri posledných slovách.
"Toto sa mi sníva!" vystrela som ruky nad hlavu a pozrela do stropu.
"Ja musím ísť, ty tu musíš zostať, kým si po teba niekto nepríde." Vstal, pozbieral papiere. Zastavil sa pri mne, chytil ma za rameno, no ja som na neho ani nepozrela.
"Aspoň máš čas, zamyslieť sa nad sebou." Usmial sa a ja som prevrátila očami. Vyšiel z miestnosti von a ja som ostala sama v tmavej komore, ktorá bola osvetlovaná len malou neónkou, ktorá ledva svietila. Zabavili mi všetko, čo som mala pri sebe, takže si tu môžem ísť jedine tak trieskať hlavu o stenu. Posadila som sa na stoličku a hlavu položila na stôl, zavrela som oči a v mysli si prehrala celú scénu, ako Rexovo telo, ležalo bezvládne na zemi. Ako môže byť niekto tak hlúpy, totálne. Je mi z Ectora zle, zabijem ho, hneď čo ho nájdem. Toto prehnal, nedarujem mu to. Zasiahol moju slabinu, zabil chlapca, ktorý mi pomohol dostať sa zo všetkého čo mi Ector urobil. Ako len mohol... ani neviem ako, ale stratila som pojem o sebe a zaspala som.


Harry:
"Vážený cestujúci, prosím pripútajte sa, pristávame." Ozval sa pilotov hlas do malých reproduktorov, pri mojom uchu. Čím ma trhlo a prudko som sa posadil. Ani si nepamätám kedy som zaspal. Poobzeral som sa okolo seba, chalani spali v rôznych polohách, zasmial som sa a každého som začal budiť. Nikto z nás nemal náladu na žarty, nie sme tu na výlete. Stále nemôžem uveriť, ako spomedzi tých milión dievčat, sme mohli vybrať jednu, ktorú musíme ťahať z basy. Prehodil som si cestovnú tašku cez plece a za Louisom som vystúpil z lietadla do davu paparazzov, ktorý mali hlúpe otázky, typu, čo tu robíme? Nikto z nás im neodpovedal, aj keď som mal sto chutí urobiť to, a vysvetliť im, že niekto o koho sa budeme starať a ktorý sa stane pop hviezdou je teraz vo vezení. Predral som sa davom do vstupnej haly, odkiaľ sa ozval ohlušujúci dav fanúšikov. Táto práce robiť speváka vážne liezla na mozog, prestávalo ma to baviť, chalani ma často upokojovali, keď som vybuchol, no sme kapela a držíme spolu.
"Nerozmýšľaj a nastupuj!" z myšlienok ma vytrhol Simon, ktorý ma nedočkavým hlasom karhal.
"Harry, si v pohode?" ustarostene na mňa pozrel Nialler. Neodpovedal som, len som prikývol. Nasadol som autom a viezol sa na New Yorskú policajnú stanicu.
"Vieš čo ma zaujíma? Čo tá baba urobila, že je tu." Štuchol mi do rebra Zayn. Len som sa na neho zaškeril.
"Simon Cowel, prišiel som si po Deny Monroe." Okamžite sa slova uchopil Simon, keď stretol prvého strážnika.
"Ste príbuzný?" vrhol na neho nepriateľský pohľad a ja som ruky stlačil v päsť.
"To je v poriadku, Ron." Chytil ho za rameno iný policajt a odtlačil ho na stranu.
"Som strážnik Mason, následujte ma." Kývol hlavou a my sme sa pobrali za ním.
"Chalani, choďte za ňou prvý. Zoznámte sa, vysvetlite čo tu robíte, ja sa pridám k vám, len čo vypíšem papiere." Pred dverami nám oznámil a pokračoval v ceste za strážnikom.
"Tak, kto ide prvý?" S výškerom sa ozval Louis, no potom čo sme na neho všetci krivo pozreli, pochopil, že je to na ňom. Prevrátil očami, pevne uchopil kľučku a vošiel dovnútra. Šiel som posledný, ako vždy. Dievča sedelo na stoličke s hlavou na stole a pravidelne odfukovalo, čím vysvetlilo že spí. Posadali sme si okolo stola pri nej a pozerali sme na seba, nikto nevedel, ako ju máme jemne zobudiť. Nakoniec sa toho uchopil Zayn, ktorý ju jemne štuchol do ramena. Okamžite sa prebrala a zdvihla hlavu. Dezorientovane prešla očami po každom z nás a zaškerila sa.
"Aha, buzny ma prišli zachrániť." Pobavene sa oprela o stoličku a ruky zložila na hruď. Liam zdvihol obočie a ja som prudko vstal zo stoličky. Prekvapene na mňa všetci pozreli.
"Upokoj sa, Harry." Vstal ku mne Liam a donútil ma sadnúť si.
"Počúvaj maličká. Ak sa ti niečo nepáči, tak si tu seď tak dlho ako sa bude dať." Niall prehovoril hlasom, ktorý som u neho nepoznal. Prekvapene na neho pozrela a mne sa zdalo, ako keby po stretnutí z jeho očami sa roztopila. Vzápätí pokrútila hlavou a odvrátila zrak na ruky pred seba.
"Tak, načo ste tu?"
"Na to, aby sme ťa odtiaľ dostali. A ty ak nebudeš normálna, tak tu pre mňa za mňa aj zhni." Odfrkol som a mykol plecom.
"Počúvaj." Zopakovala tým istým tónom ako Louis a s výškerom na neho pozrela. Videl som ako ruky stlačil v päsť a začal rozdýchavať.
"Radšej zhnijem tu, ako výjsť s vami na ulicu." Zrak vrátila späť ku mne a vážne prehovorila. Vystel som ruky pred seba "Prosím." S nezáujom som odvetil.
"Dobre, Deny. Môžeš ísť." Vošiel do miestnoste Mason so Simonom a Paulom. Prekvapene otočila hlavou a pozrela na nich. Vzdychla si a prudko vstala. Pri dverách jej zatarasil cestu rukou Simon.
"Ale len s nami." Vážne prehovoril. Spustila ramená a otočila sa k nám. Keby nebola taká sprostá, bola by kurevsky sexi. Premeral som si ju a pomaly sa vstal zo stoličky. Prešiel som okolo nej, za mnou išli chalani a nakoniec asi ona? vyšli sme vonku z tmavej miestnosti a mne do očí udrelo prudké svetlo. Zaškeril som sa a vzápätí do mňa udreli blesky z fotoaparátov, potichu som zanadával a predieral sa pomedzi nich.

Haha. Som späť. Trošku nová, viem už všetko, dáva mi to zmysel. Proste: No feelings, No pain :) TOP!
Btw: Komu sa poviedka nepáči, ten nech ju nečíta. Dúfam že tu ešte niekto chodí a že sa vám podarí dať 10 komentárov :D