Chinny Chin Chins 08.

3. may 2013 at 20:48 | S. |  Chinny Chin Chins


Stála som tam bez slova. Sledovala som každý jeho nádych, sťažka dýchal, z očí mu začínali vychádzať slzy, videla som, že sa nedokáže ani pohnúť. Zatínal ruku, v ktorej držal zbraň, no nedokázal ju pustiť. Neovládla som sa, všetok hnev vo mne vyprchal, no slzy mi aj tak stekali. Jeho tvár v odraze mesiaca mi ukazovala nádej, nový život, hneď ako vošiel včera za mnou na polícii. Teraz je všetko preč, bude ho to trápiť. Vzdychla som si, nechala som svoju bojovnú stránku padnúť a ovládol ma smútok, ľútosť, že to urobil kvôli mne. Rozbehla som sa ku nemu a chytila mu ruku v ktorej zvieral zbraň. Prechádzala som prstami po nej a pomaly vybrala zbraň z jeho rúk. Dýchal rýchlo, bol v šoku. Odhrnula som mu vlasy z čela a objala ho. Pevne, tak ako keby som objímala človeka, ktorého poznám roky, no jeho poznám druhý deň. Vedela som, že mu môžem veriť, vedela som, že riskoval kvôli mne aby ma zachránil.
"Kámo, si v poriadku?" začula som Davida a cítila som, ako mu ruku položil na rameno. Odtiahla som sa od neho a odstúpila.
"Neboj sa, už sa stalo aj horšie, nikto sa nič nedozvie. Ector nebol dobrý človek. Ktokoľvek sa to dozvie, sa bude len tešiť." Usmial sa na neho George a podal mu ruku. Louis si ho premeral a zapozeral sa na jeho ruku. Po chvíli vytiahol svoju z vrecka a podal mu ju.
"A čo oni?" prehovoril britským prízvukom, stále ma striasalo pri pomyslení, že je Brit, nemám ich rada, no teraz som mala na toho chalana úplne iný pohľad. Otočil sa smerom k zraneným Rangerom, ktorý nás sledovali.
"Tí ak niečo prezradia, prezradia len sami seba, to dobre vedia. Takže sa nemáš o čo báť." Dohovoril George, uvoľnil všetkým chalanom priestor, aby mohli Louisovi podať ruku. Zdalo sa, že sa mu to začína páčiť, keď ho každý tak obdivuje a ospevuje. No, keď chalani odišli ku Rangers, celý úsmev, náznak radosti sa mu z tváre vytratilo. Pozrel na mňa a potom ponad moje plece. Presne som vedela kam pozerá.
"Poď, oni sa o to postarajú. Ideme domov." Chytila som ho za ruku a ťahala preč, z tejto prekliatej diery. Niektorý ľudia ani len netušia, čo sa v New Yorku a v rozličných častiach tohto mesta deje, každý vidí len rozmaznané decká z Manhattanu, no toto je skutočný život. Tu, v tejto štvrti na kraji hlavného mesta, neexistuje človek, ktorý by nezabil aby sa ochránil. Kráčala som tesne pred Louisom, stále zvierajúca jeho ruku a zastala som až, keď sme vyšli na chodník ku ceste. Vtedy som zastavila a otočila sa na neho. Preglgla som, nevedela som vyčítať z jeho výrazu čo mu lezie po rozume. Ani sa na mňa nepozrel, jeho modré oči osvetľované mesiacom upierali pohľad predo mnou.
"Si v poriadku?" vyšlo zo mňa, asi to najhoršie čo mohlo. V duchu som sa prekliala a sklonila pohľad. Zdvihnúť ho späť a pozrieť na neho ma donútilo až to, keď si odfrkol.
"Práve som zabil človeka." Zdvihol ruky a prešiel si s nimi cez vlasy. Prsty si zabáral do hustých vlasov a ťahal si ich za končeky.
"Práve som zabil človeka!" zopakoval a zatočil sa. Nevedela som čo mám robiť, hrýzla som si peru a sledovala ho, ako sa trápi a ja mu nemôžem pomôcť.
"Zabil som človeka." Nakoniec zašepkal a rozplakal sa.
"Nie, prosím, nie." Pokrútila som hlavou a opäť ho objala.
"Neplač, to prejde. Louis, prosím. Urobil si dobre, ochraňoval si nás. Mňa.."
"Odrazu sa staráš? Odrazu ti na mne záleží keď som ti pomohol ? a ty si čo celý ten čas hovorila? Aká som buzna? Aký som teplý? Bola si sprostá na mojich kamarátov a ja urobím toto! Keby som nebol tak kurva zvedavý!" prudko sa odo mňa odtiahol a strčil do mňa. Odskočila som od neho a prekvapene na neho pozerala.
"Som spevák, idol dievčat. Aj 5 ročných dievčatiek. Starám sa o malú Lux, chcem mať rodinu, deti.. toto sa nemalo stať! Mal som ich odhovoriť od toho, hneď ako sme sa dozvedeli že si v base! Som najstarší! Nikdy sme sa nemali spoznať! Si obyčajná suka, ktorá hrá tak ako sa jej páči, nepozeráš na ostatných, spamätáš sa, až keď je neskoro! A my debili sme ti chceli dať šancu!" ešte raz si prešiel rukou cez vlasy, otočil sa mi chrbtom a rozbehol sa so slzami v očiach smerom ku nášmu domu.
Začala som prudko dýchať, musela som sa chytiť za srdce, ktoré mi bilo ako splašené. Z očí sa mi začali valiť slzy, nemohla som sa nadýchnuť. Otvorila som ústa, pretože môj výkrik bolesti chcel vyjsť vonku, no nevyšlo nič. Tak veľmi ma to bolelo. Tak veľmi som to chcela prestať cítiť. Dotackala som sa ku značke na kraji cesty a oprela sa o ňu. Pomaly som skĺzla až na zem a zakryla si dlaňami tvár. Plakala som. Po niekoľkých rokoch sa zjaví niekto, kto ma zlomí. Po toľkých rokoch bolesti, sa zjavia oni a chcú mi pomôcť. Nevládala som sa postaviť. Nevedela som prestať, v mojej hrudi sa vytvorila obrovská diera, nepoznala som ten pocit, bolo to pre mňa niečo nové. Začula som motor auta, ako vedľa mňa zastal.
"Slečna ste v poriadku?" mužský hlas, ktorý chcel byť zvodný sa do mňa ozval. Zaťala som ruky v päste a vstala som. Pridržiavala som sa značky, no stála som na svojich. S nezaostreným pohľadom som na neho pozrela. Vyčaril svoj žltý úsmev, čo mi pripomenulo tú noc, kedy ma Mason priviezol opäť domov. Pripomenul mi Ectorov úsmev a pohľad na to, ako mi vzal lízatko a vložil si ho do úst.
"Nebuď smutná. Ja ti pomôžem." Načiahol ku mne ruku a ja som pozrela do jeho očí. Tmavé oči s hustými mihalnicami mi pripomenulo to, ako som s nimi sedela za stolom vo vypočúvacej miestnosti, pripomenulo mi to Zayna, ako hneď vedel v aute, že si z nich robím srandu, že sú mi na smiech o čo sa pokúšajú.
"Budeme kamaráti." Opäť prehovoril ten neznámi chlap a mne sa zjavil Niall, ako sme sedeli v aute a on bol ku mne jediný milý, jediný sa pokúsil skamarátiť sa, zatiaľ čo ostatných som absolútne nezaujímala.
"Vďaka, ale táto kurva musí ísť za lepším životom." Prehovorila som, po chvíľach ticha. Zarazene na mňa pozrel, no mňa absolútne nezaujímal. Rozbehla som sa cestou, ktorou pred niekoľkými minútami prebehal Louis. V duchu som sa modlila, aby som ho stihla. Musela som.
Zastala som na začiatku našej ulice, pretože mi došiel dych. Nemohla som sa ani nadýchnuť, no keď som zbadala žltý taxík pred domom, všetka energia sa vrátila a ja som sa rozbehla za ním.
"Louis!" zakričala som na neho, všimol si ma, zdvihol pohľad ku mne, no ani len nezastavil. Načiahol sa po kľučku od dverí, keď som mu vošla do cesty.
"Pane, tento chalan nikam necestuje. Môžete pokračovať v ceste." Cez rameno som povedala taxikárovi a nespúšťala som očný kontakt s Louisom.
"Ste si istá slečne ?"ozval sa neznámy hlas z auta.
"Počuli ste?" otočila som hlavou a vrhla na neho jeden so zastrašujúcich pohľadov. Preglgol a prikývol. Naštartoval auto a pomaly odišiel. Cítila som, ako si Louis vzdychol. So zdvihnutým obočím som na neho pozrela.
"Tak to robíš vždy? Vystrašíš ľudí?" pokrútil hlavou. Tašku si položil na zem a ruky si založil na hrudi. Preniesla som váhu na jednu nohu a pozerala som na neho. Zdal sa mi neuveriteľný, nemohla som uveriť tomu, že tento chalan kvôli mne urobil to, čo by asi nikto nikdy v živote.
"Dobre, fajn!" vyprovokovalo ma, keď zdvihol obočie. Zdvihla som ruky do vzduchu.
"Prekukol si ma! Vôbec nie som taká, ako vyzerám. Starám sa! Bolí ma to, ako sa trápi moja mama! Bolí ma, že Rex umrel! Ale čo ma najviac zaráža, je to, že si kvôli mne zab.." nemohla som to vysloviť pretože mi priložil ruku na ústa. Zarazene som na neho pozrela.
"Nehovor to." Pošepkal mi a pokrútil hlavou. Prikývla som na znak, že chápem a on dal ruku preč.
"Louis.." vzdychla som si, no on opäť pokrútil hlavou.
"Nehovor mi nič, chcel som ti dať šancu, dokonca som ani veľmi neprotestoval, keď ma vybrali aby som tu ostal, veril som v teba, že to dokážeš, no vidím že.."
"Nič nevidíš! Nepoznáš ma! Nevieš aká som! Daj mi šancu, poslednú." Už už mi z jeho slov vychádzali slzy. Prosebne som na neho pozrela.
"Deny! Ja som zabil človeka kvôli tebe!" rozhodil rukami.
"Ja som zabila tiež! A žijem!" skričala som na neho, pretože mi dochádzala trpezlivosť. Ostal ako obarený a mne až po chvíli došlo čo som povedala. Nič nehovoril, len tam stál. Po chvíli pokrútil s hlavou a otočil sa mi chrbtom. Vracal sa späť ku domu, asi dnes už nepôjde nikam. Uprostred noci.. Vzdychla som si a otočila sa za ním. Sadol si na schodíky vedúce ma verandu a tašku položil na zem vedľa seba. Pohľad zdvihol smerom ku mne a roztvoril náruč. Presne som vedela čo chce odo mňa. Pokrútila som hlavou, chytila sa za čelo a pomalou chôdzou, veľmi pomalou som kráčala ku nemu.
"Nemala som na výber.." zastala som tesne pred ním.


robíte mi radosť :3 aspoň niečo v tomto období.. teraz to nechám tak :) koľko komentárov mi dáte ?
 

2 people judged this article.

Comments

1 Saš Saš | 3. may 2013 at 21:18 | React

uuuuuuuuuuuužas :) šupito dalšiu :))

2 ZuzunQa ZuzunQa | 3. may 2013 at 21:40 | React

wow :) super, milujem to ♥ teším sa na pokračko ;) :):)

3 Domi Domi | 3. may 2013 at 21:41 | React

Wow, krásne! :)

4 Eny :ˇ) Eny :ˇ) | 3. may 2013 at 22:33 | React

Paradka :)

5 El El | 4. may 2013 at 8:19 | React

super .. teším sa na ďalšiu :)

6 Becky Becky | 4. may 2013 at 9:24 | React

Užasné! Prosim rychlo ďalšiu

7 ,,Nicol" ,,Nicol" | Web | 4. may 2013 at 9:44 | React

úžasná poviedka...fakt sa mi páči a dúfam ze tu coskoro bude 15 komentárov :D Nádherná časť a dúfam že Louis to s ňo ešte nevzdá :)

8 Majus Majus | 4. may 2013 at 10:02 | React

Wuu.. takze poviedka s louisom? skvele ;)

9 Kačenka Kačenka | 4. may 2013 at 13:43 | React

no vyzerá to nádejné :DDDD dúfam, že budú ako tak za dobre a som zvedavá koho zabila :)) je to skvelé

10 dominika dominika | 4. may 2013 at 14:01 | React

uzasne! prosim dalšiu

11 ris ris | 4. may 2013 at 16:15 | React

ÁÁÁÁNNOOO!!!!! si zpět!!! dokonalé!! rychle další!!!

12 Roxy Blue Roxy Blue | 4. may 2013 at 17:34 | React

Super. :)

13 dida dida | 4. may 2013 at 20:07 | React

jujujuj :D super, pokračkoooo !

14 anonym anonym | 4. may 2013 at 21:51 | React

teším sa na pokračovanie

15 Lívia Lívia | 4. may 2013 at 23:18 | React

Peckááá !!!!!

16 Paja Paja | 5. may 2013 at 16:09 | React

Uplne mega teším sa na ďalšiu :)

17 Nina Nina | 8. may 2013 at 8:08 | React

super :) úplne super ;) teším sa na pokračovanie :):):):):):)

18 vanes :) vanes :) | 8. may 2013 at 12:18 | React

Super :3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama