Chinny Chin Chins 10.

9. may 2013 at 15:12 | S. |  Chinny Chin Chins

Sedela som pri skladisku na motorke a pozerala na Louisa, ktorý odmietal nastúpiť.
"Nebuď sráč a nastúp si." So smiechom som poznamenala a zatiahla spojku, pridala som plyn a motorka zavrčala. Videla som ako preglgol nasadil si prilbu a sadol si za mňa. Ruky si okolo môjho tenkého pása obmotal asi aj dva krát, tak sa bál.
"Ty ma raz zabiješ." Zasyčal, no ja som ho ignorovala, od štopla sa od zeme a vzduch mi začal prúdiť do rúk cez rukavice. Rýchlosť cez les stúpla na 120. cítila som, ako Louis napäto sedí za mnou. Nahlas som sa zasmiala a vytiahla na 150. Vyhli sme sa stromu, zatočili do zákruty a ja som počula ako Louis zvrieskol. Upaľovali sme cez les, po mojej trase, ktorú som poznala naspamäť. Niečo sa stalo. Louisove ruky sa uvoľňovali až sa úplne pustil. Videla som jeho ruky ako mávali vo vzduchu a to ako kričal. Otočila som sa ku nemu, cez tmavé sklo na prilbe som nevidela jeho tvár, no vedela som, že sa smeje. Pomaly som začala uberať na rýchlosti a zastavila som pri jazere osvetľovanom mesiacom. Zoskočil z motorky a dal si dole prilbu.
"To bolo úžasné!" zajačal. Oprela som motorku na stojan a dala si dole prilbu.
"Hovorila som ti." s výškerom som zliezla domu a prilbu zavesila na korman. On urobil to isté a obaja sme sa pobrali na drevené móle na jazere.
"Je tu krásne." Hlesol a sadol si. Vyzul si Georgove požičané topánky, ponožky, vyhrnul si nohavice na kombinéze a namočil si nohy do vody.
"Louis?" po minútach ticha, rozmýšľania a Louisovho kochania prírody som prehovorila. Neodpovedal len na mňa pozrel pohľadom, ako keby presne vedel, čo sa ho chcem opýtať.
"Ako sa cítiš?" neisto som pokračovala a jemu sa úsmev vytratil z tváre. Vzdychol si a pozrel pred seba.
"Zlomený, zmetený, mám strach. Deny, ja som zabil človeka, ktorého som ani nepoznal. Verím, že sa ho tvoji kamaráti zbavili tak, aby ho nikto nenašiel. Ale čo ak? Čo bude potom, keď to zistí polícia? Som spevák, nemôžem ohroziť osud skupiny." Vzdychol si a konečne sa nadýchol. Ani na mňa nepozrel, celý ten čas upieral pohľad pred seba, za to ja som ho celý čas sledovala.
"Všetko bude v poriadku. Ver mi. Nedovolím to, aby sa čokoľvek stalo. Chránil si ma, preto som ti zaviazaná. A.." odmlčala som sa. Nedokázala som to zo seba dostať, S očakávaním v očiach na mňa pozrel, naše pohľady sa stretli.
"Ďakujem ti. Zlomil si ma, pomohol si mi." Vzdychla som si. Nedokázala som z neho odtrhnúť pohľad. Opäť sa niečo stalo. Začal sa ku mne približovať, až vzdialenosť medzi nami bola najmenšia možná. Jemne sa otrel o moje pery, prudko som sa nadýchla a pobozkala ho bez váhania. Prisunula som sa ku nemu bližšie. Jeho ruka putovala na moje stehno a druhou rukou ma chytil za zátylok. Svoju ruku som položila na jeho líce a bozky sa intenzívne zvyšovali. Pomaly sme sa posúvali dole, až sa môj chrbát dotkol móla a Louis sa nado mnou do smiechom nakláňal. Bozkávala som ho, chvíľu po tom, čo sa môj zips na kombinéze začal sťahovať dole. Ruky som položila na jeho hruď a odtlačila som ho od seba.
"Nie, už nie som hračka. Nechcem aby si ma využil, už nie." Rýchlo som dýchala. Zvážnel a odtiahol sa odo mňa. Sadol si a pozrel na mňa.
"Myslíš si, že ja som taký? Myslíš si, že by som ti ublížil." Lesklými očami, ktoré osvetľoval mesiac na mňa pozeral. Ostala som ako obarená.
"Deny sme pri sebe dva dni, vždy, je to nereálne, no záleží mi na tebe."
"Ja nechcem vzťah, nechcem sa zaľúbiť. Ublížila by som ti." posadila som sa ku nemu.
"Nemusíme to tak brať. Prosím." Pošepkal mi do pier a ja som sa mu úplne oddala. Rozopol mi kombinézu, ja jemu tiež a po chvíli sme obaja ležali v spodnom prádle na studenom móle. Bozkával ma všade, bol nežný, vážny, láskavý, opatrný- to nepoznám, zdalo sa mi to ako v rozprávke, ľudia som mnou nikdy nezaobchádzali tak ako on.
Po niekoľkých minútach sme vedľa seba padli spotený a nahý. Pozerali sme na seba, usmievali sme sa, keď mi Louis začal ukazovať grimasy, začala som sa smiať ako blázon. Nevydržala som to a skopla ho z móla do studenej vody. Zalapal po dychu a niekam zmizol. Bolo mi jasné že blafuje. Vstala som a bosá chodila po kraji móla, aby som ho niekde zahliadla.
"Louis?" čupla som si na konci. Nevychádzal, začínala som sa báť.
"Louis!" zvýšila som hlas a naklonila sa viac.
"Bu!" vyskočil z vody a mňa stiahol so sebou. So smiechom som sa vynorila a šplechla mi vodu do tváre.
"Fest si debil." Pokrútila som hlavou.
"Pľúca speváka." Zaškeril sa a znova ma pobozkal. Zopakovalo sa to, čo pred tým. Nechala som sa ním viesť, nechala som ho, aby si s mojím telom robil čo chcel, vedela som, že s ním som v bezpečí.

Zaprela som sa na rukách a vyskočila na móle. Louisovi som venovala čapnutie po zadku a obliekla som sa. Kým som si na seba natiahla kombinézu, niekoľko krát ma tak rozosmial, že som sa nemohla nadýchnuť.
"Pekná posledná noc v New Yorku." Zachripela som pri motorke.
"Vrátime sa tu, sľubujem." Usmial sa, odhrnul mi vlasy z tváre a založil mi ich za ucho. On si vlasy rozstrapatil a nasadil si prilbu. Naštartoval motorku, tento krát chcel šoférovať on, neverila som mu, preto som nechcela, no nakoniec dostal svoje.
Ak som ja išla rýchlo, tak pri Louisovi bolo vidno len dym a hluk, ktorý motorka vydávala. Zopakovala som to, čo on. Zdvihla som ruky do vzduchu a užívala si možno poslednú cestu cez ten prekliaty les.


"Chalani, budete mi chýbať." Objímala som ich jeden po druhom, až mi na konci ostal len George a David.
"Ak by sa čokoľvek stalo, George. Volaj mi, aj keď budem pri severnom póle, prídem. Sme ro

"Dávaj na ňu pozor. A pamätaj, ak čo i len jeden z vás mojej malej sestričke ublíži.." prešiel si prstom po krku na znak, že ho zabije za čo si odo mňa vyslúžil päsť do ramena. Chytil ma za lakeť, otočil ma ku sebe a pevne ma objal.dina." Neodpovedal mi, prikývol a skôr ako som sa stihla nadýchnuť uväznil ma vo svojom medveďom objatí.

"Mám vás rada." Zakývala som im naposledy a obzrela si sklad.
Takto si ich budem pamätať, usmievavých, niektorí opretý o sklad, iný na zemi, no kývali mi a smiali sa na mňa.









a tak ja si budem pridávať časti, pretože ma baví písať a vy si čítajte :) koľko ľudí číta, toľko číta :) to je jedno.. hlavná vec že aspoň niekto komentuje.. :) :)
 

5 people judged this article.

Comments

1 Majus Majus | 9. may 2013 at 15:57 | React

Hovori sa tomu PERFECTO  ! :)

2 Viks Viks | 9. may 2013 at 16:04 | React

krásne!:)

3 ZuzunQa ZuzunQa | 9. may 2013 at 17:26 | React

úplne super ;) teším sa na pokračovanie :):) píšeš super :)

4 Kačenka Kačenka | 9. may 2013 at 18:19 | React

ty môj ... :DDDDDD ako toto som nečakala, som zvedavá aké to bude keď prídu do UK, čo budú hovoriť chalani na to, že sú zrazu taký kamaráti :DDDD fest sa teším na pokračovanie :))

5 El El | 9. may 2013 at 21:35 | React

woow .. teším sa na ďalšiu časť :) .. super :)

6 ,,Nicol" ,,Nicol" | Web | 10. may 2013 at 14:13 | React

nádherná kapitola... Fakt som nečakala že bude mať hneď niečo s Louisom, ale je to skvele :D tesim sa na pokracovanie :)

7 Nina Nina | 10. may 2013 at 19:25 | React

super :)

8 dida dida | 10. may 2013 at 19:25 | React

teším sa na pokračvanie :):):)

9 anonym anonym | 10. may 2013 at 19:25 | React

:):):)

10 mmmmm mmmmm | 10. may 2013 at 22:26 | React

dokonale!! dalšiu

11 Saš Saš | 13. may 2013 at 13:25 | React

dookonalé to je :)) šupito dalšiu :)

12 Laura Laura | Web | 13. may 2013 at 15:02 | React

konečne som sa odhodlala napísať komentár. Som rada že si späť! :) Ten Louis ma prekvalil, ked to spravil a aj Deny, ked mu všetko vyrozprávala. Veľmi sa teším, ked už bude s celou skupinou. Teším sa na dalšiu. :)

13 terka terka | 13. may 2013 at 15:05 | React

super :) teším sa na pokračovanie, kedy bude ? :):):)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama