Chinny Chin Chins 12.

17. may 2013 at 17:38 | S. |  Chinny Chin Chins

"Louis! Doriti, prosím ťa zdvihni ten mobil!" súrila som ho, opäť prehodila rýchlosť, zaradila som sa do vedľajšieho pruhu, aby som sa stratila medzi autami, aby by nás niekto sledoval. Louis na mňa nechápavo pozrel, asi si to ani neuvedomil, že mu hrá mobil, no po chvíli ho vytiahol z vrecka a zdvihol.
"Harry.." vydýchol si, no keď otvoril ústa, aby niečo dopovedal, zmĺkol a skamenel. So strachom som na neho pozrela, čo sa deje? Och bože, to je horšie ako v kriminálke. Behala som hore dole, raz po ceste a raz po Louisovi, ktorý nič nehovoril.
"Upokoj sa, hneď sme tam." Zašepkal a zložil. So slzami v očiach na mňa pozrel, čakala som, že niečo dodá, no on len ticho pozeral na mňa.
"Čo sa deje?" šepkala som. Preglgol, pozrel sa pred seba na cestu a hlavu si oprel o okno.
"Dom je na trosky rozpadnutý, stihli si všimnúť bombu skôr ako vybuchla, nebyť Nialla, ktorý sa motal v kuchyni. Deny, posral som to všetko." Keď som na neho znova pozrela, z očí mi tiekli slzy. Vedela som, že to Rangers len tak nenechajú, no kto by čakal, že zaútočia aj na najsledovanejšiu a najväčšiu dobovú senzáciu, vyhodia letisko do vzduchu a vôbec sa neboja polície? Zastavila som tesne pred domom a rozbehla sa za chalanmi, ktorí stáli pred domom s kopol policajných áut, sanitiek, fanúšikov a novinárov. Prešla som cez policajnú pásku a podišla som ku Paulovi.
"Čo sa stalo?" aj keď som presne vedela, čo je vo veci, musela som aspoň pred ním predstierať, že nemám ani poňatia.
"Deny, ty aj chalani odletíte..." odmlčal sa a obzrel sa okolo.
"Preč." Dodal a uprene sa na mňa zahľadel, aby som pochopila, prečo to nechce povedať nahlas. Obzrela som sa a prikývla na znak, že chápem.
"Nie ste tu v bezpečí." Zašepkal mi a zdvihol zrak ku policajtovi, ktorý k nám dvom mieril.
"Pán Higgins, máme tu zaujímavú novinku. Bomba v dome vybuchla v rovnakom čase ako na letisku. Zdá sa, že niekto ide po chalanoch, preto vám chceme poskytnúť plnohodnotnú ochr..."
"Nie nie." Hneď vyhŕklo z Paula a policajt na neho prekvapene pozrel. Obzrela som si ho, toto nebol strážnik Mason. Sklamane som odtrhla zrak od neho a pozrela sa na Louisa, ktorý stál zo zvyškom skupiny pri jednej zo sanitiek a plakal. Nialla sedel v obrovskom kufri a nad ním sa nakláňal lekár, ktorý ho ošetroval. Všimla som si, že sa Louis otočil za mnou a vrhol na mňa jeden z jeho bolestných pohľadov cez uplakané oči. Chalani pozreli jeho smerom, Zayn mi nesmelo zakýval a ja som pochopila, čo som urobila. Až teraz mi dochádzalo, ako som sa k ním správala, bolo mi zo seba zle. Toto sú tí pravý pre mňa.
"Dobre, ako chcete. O pokračovaní vyšetrenia vás budeme informovať." Policajt kývol hlavou na znak, že odchádza a zmizol v kope ostatných policajtov.
"Čo si mu povedal?" pozrela som na Paula, ktorý ťukal do mobilu.
"Poďme do agentúry, tam sa stretneme so Simonom a ostatnými. Všetko vám vysvetlíme." Kývol hlavou a ja som ho nasledovala do jeho auta.

Chalani sedeli mlčky, nič neprehovorili, každý bol ponorený do svojich myšlienok. Všetci boli doranený a zdalo sa, že boli šťastný že žijú.
"Eleanor je v nemocnici." Vzdychol mi do ucha Louis, zľakla som sa a vyvalila oči. Začala som rýchlo dýchať, z očí mi začali padať slané kvapky.
"Deny?" zašepkal hlas vedľa mňa. Splašene som pozrela na Liama, ktorý na mňa ustarostene pozrel. Prebehla som očami po každom z nich.
"Zastav!" zvrieskla som na celé auto a kým Paul pribrzdil auto úplne, ja som už otvárala dvere a drala sa cez Liama vonku. Vybehla som na kraj cesty na trávu a snažila som sa upokojiť dýchanie. Chytila som sa za čelo a robila dlhé hlboké nádychy. Prešla som si jazykom po perách a ochutnala slanú tekutinu z hustých slz. Celá som sa klepala. To som celá ja, chceli mi dať šancu na nový život, po ktorom som vždy túžila a ja som sa k ním správala príšerne. Louis kvôli mne zastrelil človeka a teraz nás všetkých chcú zabiť, kvôli Ectorovi.
"Deny." Začula som hlasy. Chvíľu som váhala, či sa k ním mám otočiť alebo nie, zaťala som ruky v päsť a urobila tak. Stáli tesne vedľa seba, no každý v inej vzdialenosti odo mňa. Vyzerali ako totálne zohrá skupinka chalanov. Ich pohľady boli však rozdielne. Na jednom z nich bolo vidno, že nevie čo si má o mne myslieť, druhý ma nepoznal, tretí mal ľútosť v očiach, štvrtý by ma najradšej vyobjímal, no ten posledný piaty sa na mňa pozeral pohľadom, ktorý ma dostával do kolien, ktorý mi spôsoboval bolesť ako nikto nikdy v celom mojom živote.
"Deny, neboj sa. Bude to v poriadku." Liam sa priblížil ku mne a nastavil ruku. Pokrútila som hlavou a o krok od neho odstúpila.
"Nie, nič neviete." Šepkala som a behala očami po každom jednom.
"Paul to vyrieši, zatvoria ich a mi ti pomôžeme, aby si sa dostala na vrchol." Usmial sa Harry, od ktorého by som to najmenej čakala. Pozrela som sa do jeho nádherných zelených očí a vzdychla som si.
"Toto je môj boj. Všetko sa robí kvôli mne. Tie bomby, to že sme s Louisom skoro zomreli na letisku, váš dom, Eleanor." Pri poslednom slove som sa zastala a videla ako Louisa myklo.
"Všetko je to moja vina." Nevydržala som to a čupla si.
"Nie, nie. Nie je." Cítila som, ako ku mne okamžite pribehol Louis a stískal ma.
"Deny, Deny." Šepkal mi a snažil sa ma donútiť aby som sa mu pozrela do očí.
"Je to náš boj." Prehovoril, keď sa naše pohľady stretli. Prešiel mi palcami popod oči a pokúsil sa o niečo také ako o úsmev.
"Nechápem, čo sa deje, preto by som chcel počuť všetko, čo sa stalo v Amerike." Mrmlal Paul rýchlo, ktorý celú túto scénku sledoval z boku. Preglgla som a prikývla. Louis mi pomohol vstať a chytil ma okolo pliec. Keď som prechádzala okolo Liama, stále stal s nastavenou rukou. Vzdychla som si pri pohľade na jeho smutné oči a chytila ho za ruku. So zbytkom skupiny tesne za sebou sme nastúpili do auta. Celý čas ma Louis ani Liam nepustili. Nevedeli čo sa deje, no chceli to vedieť, chceli počuť o mne. Neodcudzili ma ani po tom čo som hovorila. Bol to pocit, ktorý som nikdy nezažila, nevedela som čo to je, no chcela som zistiť. Chcela som vedieť, aký to je pocit, keď ťa má niekto rád, naozaj rád.


aale ma to hnevá.. ja sa snažím pridávať časti čo najrýchlejšie ale komentáre stále nepribúdajú.. sú, samozrejme že ďakujem že to niekto číta a komentuje, ale chcelo by to niečo viac :-)
 

5 people judged this article.

Comments

1 viks viks | 17. may 2013 at 19:40 | React

krásne! a proste.wow..!:)

2 ZuzunQa ZuzunQa | 17. may 2013 at 21:22 | React

super ;) teším sa na pokračovanie :) a pridávaj časti :) nestresuj, máš tu nás verných ktorý to čítajú ;) nedaj sa odradiť !!!

3 Kačenka Kačenka | 17. may 2013 at 21:50 | React

je to skvelé :)) a neboj, daj tomu čas :))

4 El El | 17. may 2013 at 21:56 | React

je to skvelé :) čo najrýchlejšie ďalšiu časť :)

5 Anne Anne | 17. may 2013 at 22:10 | React

Laska, naozaj suprové. Veď vieš, že tuto poviedku priam milujem ♥

6 sasa sasa | 18. may 2013 at 10:57 | React

J to super :)))dokonale :) teším sa na ďalšiu

7 Nina Nina | 18. may 2013 at 11:00 | React

úplne sa teším na pokračovanie ;) veď vieš že to čítame :)

8 Laura Laura | Web | 18. may 2013 at 13:39 | React

Ja som trochu nepochopila tomu ako ich prepadli, ale potom už hej. :) chcem už dalšiu :!

9 Janula Janula | 18. may 2013 at 14:55 | React

úžasne :)

10 mata mata | 18. may 2013 at 16:55 | React

uzasnee!! dalsiu prosim

11 Mirka Mirka | 18. may 2013 at 17:02 | React

je to úžasné :))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama